Prípad škôlkarov z východného Slovenska, ktorých mali učiteľky za trest zatvárať do skladu, policajti pod koberec nezametú. Prisľúbil to Štefan Hamran s tým, že sa o vyšetrovanie zaujíma osobne. Riaditeľka materskej školy obvinenia odmieta a tvrdí, že deti si veľa vecí vymyslia. U detskej klinickej psychologičky sme zisťovali, či sú škôlkari niečoho takého schopní.
Mama štvorročného škôlkara z malej obce pri Trebišove si u syna všimla zmenu správania pred niekoľkými týždňami. Začal sa báť tmy a v noci sa budil s plačom. Povedal jej, že keď neposlúcha, v škôlke ho zatvoria do skladu.
„Môj syn povedal, že pani učiteľka mu tam tiež dáva vedierko, aby keď mu trebalo zvracať, tak mal kde,“ dodala mama.
V škôlke ju k miestnosti aj zaviedol. Riaditeľka ale tvrdí, že deti do týchto priestorov prístup nemajú. „Je tu takýto kumbál pre pani upratovačku, my sme len povedali raz, ale nikdy zatvorené dieťa nebolo. Je to tvrdenie proti tvrdeniu, nemá dôkazy mamka.“
Hovorili sme aj s ďalšími rodičmi. Aj tí nám povedali, že aj ich deti to mali prežiť.
Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana je zarážajúce, že sa niečo podobné môže stať v škôlke v 21. storočí. „Sú to veľmi citlivé prípady, zdá sa mi to byť mimoriadne vážne, a preto to polícia bude intenzívne vyšetrovať, o ten prípad sa budem zaujímať.“
Podľa riaditeľky škôlky si deti si veľa vecí vymyslia. „A veľa prikrášlia, lebo robia to detičky, majú bujnú fantáziu, vymyslia, ináč to podajú rodičom.“
Detská klinická psychologička Kata Piačková by výpovede detí nebrala na ľahkú váhu. „Tam nebol dôvod, aby si to vymysleli, vedeli ukázať, kde to bolo, nepohybujú sa tam, v tých častiach materskej škôlky.“
U dievčatka z rovnakej škôlky sa podľa jeho matky objavilo pomočovanie pred pol rokom. Nerozprávalo o tom samo, prehovorilo až po tom, keď ju spomenul mladší spolužiak.
Piačková hovorí, že aj v tomto veku sa posudzuje, či je výpoveď dieťaťa vierohodná alebo nie.
"Čiže pokiaľ to hovorí takou tou svojou rečou, stručne, primerane veku, plus sú tam prítomné nejaké emocionálne prežívanie, niečo sa prejaví v kresbe, niečo v rozhovore, niečo v iných metodikách, tak môžeme povedať, že tá výpoveď je vierohodná,“ popisuje detská klinická psychologička.
Policajný prezident hovorí, že je náročné vypočúvať malé deti, no majú na to určité postupy.
„Výsluchy sú nasnímané, keď vieme, že tie deti, ak by to malo reálny základ, tak počas toho výsluchu sú tie deti sekundárne viktimizované, prežívajú to opakovane, je to pre ne veľmi nepríjemné a môže to spôsobiť nejakú traumu po ďalšieho života, je to náročné aj pre tých vyšetrovateľov,“ uviedol Hamran.
Deti sa snažia vypočúvať v špeciálnej miestnosti, kde je jednocestné priehľadné zrkadlo. Niekedy pomôžu pri výsluchu použiť aj hračky.
K veku prispôsobia taktiku či slovník. Policajný prezident vraví, že takéto vyšetrovanie netrvá týždeň ani dva.
Hamran garantuje, že tento prípad sa nezametie pod koberec. Podľa neho má vec celospoločenský význam. „Uvedomujeme si, že (deti) sú našou budúcnosťou a musíme do nich investovať a musíme ich chrániť.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
