Robia to pre dobrý pocit a s úmyslom zachrániť. Šľachetný zámer darcov krvi ale ohrozuje v lete cestovanie. Kým kedysi bývala v tomto smere nebezpečná exotika, s postupom cudzokrajných chorôb je rizikom už aj Európa.
Dovolenkovú sezónu cítiť nielen na úradoch a v ambulanciách. Vyprázdňujú sa tiež transfúzne pracoviská. Existujú totiž obmedzenia, ktoré niektorým dovolenkárom znemožňujú po návrate darovať krv a pravidlá sa sprísňujú.
„V minulosti sme riešili skôr exotické krajiny a krajiny s výskytom malárie, v týchto rokoch sa stretávame už aj s tým, že ľudia aj po návrate z európskych krajín, ako je Taliansko, Grécko, prípadne aj Rakúsko, musia čakať mesiac na to, aby mohli darovať krv. Je to práve preto, že sa vyskytuje komár západonílskej horúčky,“ uviedla Martina Frigová, hovorkyňa Národnej transfúznej služby SR.
Na vyššej spotrebe krvi v letných mesiacoch sa podieľajú rôzne úrazy, no práve toto obdobie je problematické kvôli počtu darcov.
Darcovstvo ovplyvnila tiež koronakríza, z ktorej sa spamätávame dodnes. Čísla stále nie sú na úrovni roku 2019.
Ešte v minulom roku evidovali približne o 7000 odberov menej. V súvislosti s tým sa hovorí o nízkej motivovanosti ľudí. Bezplatné darcovstvo má však hlbšie dôvody.
„Je to tak nastavené preto, aby ľudia nemali žiaden iný postranný motív k tomu, aby darovali krv, lebo akonáhle by sme sa rozprávali o benefitoch, či už finančných alebo nefinančných, prinášala by takáto motivácia riziko toho, že niektorí darcovia by mohli zamlčať informácie o svojom zdravotnom stave,“ vysvetlila Frigová.
Takýto prístup odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
Bezplatné darcovstvo je navyše zakotvené aj v európskej smernici, ktorej sa Slovensko prispôsobilo, čím darcom zanikli niektoré výhody. Darovanie krvi ale stále má svoje benefity.
„Preplatenie cestovných náhrad, nárok na preplatenie mzdy na čas potrebný na dostavenie sa odberu krvi a patričnú rekonvelescenciu,“ dodala hovorkyňa.
Po darovaní sa darcovi stimuluje tvorba krviniek, vyplavia sa hormóny šťastia, zlepší sa imunitný systém, vyrovnajú sa hodnoty krvného tlaku.
Darca absolvuje vstupné vyšetrenie, kde sa vyšetruje krvný obraz už pri tom vstupnom vyšetrení vedia na pracovisku posúdiť stav pacienta.
„Je to vždy na posúdenie lekára, aký dlhý čas je potrebný na zotavenie sa po darovaní krvi. V určitých prípadoch môže lekár rozhodnúť, že darca potrebuje čas na zotavenie až v dĺžke 4 pracovných dní,“ hovorí Frigová.
Krvný obraz pri pravidelnom darovaní tak môže poukázať na niektoré zdravotné problémy. Nemalo by ale nahrádzať pravidelné prehliadky, pri ktorých sú vyšetrenia detailnejšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
