Žiadne fitness centrum ani gym, ale tradičná posilňovňa. Tú prevádzkuje Jaroslav Šipoš (75) v srdci bratislavskej Rače. Otvoril ju hneď po Nežnej revolúcii a podľa jeho slov je najstaršou súkromnou posilňovňou na Slovensku. Ako hovorí, cieľom cvičenia nemá byť pekná postava, ale hlavne pevné zdravie.
Cvičenie si vyžaduje čas, pravidelnosť a celkovo dodržiavanie istého životného štýlu. „Každý chce byť veľmi rýchlo Schwarzenegger,“ hovorí tréner Šipoš s tým, že pri cvičení je v skutočnosti dôležité to, aby sa človek dobre cítil, bol zdravý a udržiaval sa v kondícii aj vo vyššom veku.
Šport bol od detstva jeho vášňou. S intenzívnym cvičením začal, keď mal 15 rokov. V mladosti sa zúčastnil aj dorasteneckej kulturistickej súťaže, ďalej však pre zdravotné problémy nepokračoval. V 17 rokoch totiž dostal reumatickú horúčku. Tú mal potom ešte dvakrát.
„Lekári mi aj zakázali športovať, no ja som ďalej športoval a dobre som aj urobil,“ hovorí s tým, že keď sa po rokoch stretol s ošetrujúcim lekárom, bol udivený z jeho dobrého stavu.
Ako dieťa začal cvičiť aj spoločne so svojím bratom v malej sídliskovej činkárni zriadenej chlapcami v paneláku. „V Krasňanoch sme mali dvoch starších chlapcov, ktorí boli naše idoly," spomína a dodáva, že ich zásady boli jasné a rovnako preňho platia dodnes: „Nepiť, nefajčiť a športovať.“
S bratom sa zvykli v mladosti v cvičení aj pretekať. „Stavili sme sa pri brušákoch, kto vydrží dlhšie,“ spomína Jaroslav. Celkovo vtedy urobil 1450 zdvihov bez prestávky, brat iba 600.
„Povedal, že mi radšej kúpi tú čokoládu, o ktorú sme sa stavili, lebo že ja nie som normálny,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že napriek tomu bol jeho starší brat silnejší. On mal však väčšiu výdrž a športového ducha.
„Vždy som išiel do hry s tým, že chcem vyhrať,“ dodáva.
Na niekdajšom strojárskom učilišti, kde bol majstrom odbornej výchovy, založil kulturistický krúžok. Mal veľký úspech, navštevovali ho chlapci i dievčatá, tie dokonca súťažili a v rámci Československa získali prvé miesto.
Učilište sa rozhodol po revolúcii opustiť. Ako športovec bol zvyknutý na disciplínu, podľa neho sa však zo škôl začala vytrácať a to nepovažoval za dobré. Následne sa zamestnal ako údržbár v domove dôchodcov v Rači.
„Bol som tam v tej dobe približne rovnako starý ako ľudia, ktorí tam bývali, na konci dokonca aj starší ako niektorí z nich. Ja som dodnes fit a ich už vtedy bolo treba prebaľovať,“ zdôraznil s tým, že za dobrú kondíciu vďačí športu.
Myšlienka zriadiť vlastnú posilňovňu skrsla v jeho hlave ako výsledok „celoživotného fanatizmu voči cvičeniu“. Na celej rekonštrukcii a zariadení priestorov cvičiska pracoval celkovo 5 rokov. Spojil pri tom svoje znalosti zo strojárstva s vášňou pre šport. Či už drevené obloženie priestoru alebo aj samotné nástroje v posilňovni, všetko je výsledok jeho vlastnoručnej práce.
„Ja som tu v Bratislave začal ako prvý. Až po mne išli ďalší, ako Lokomotíva v Krasňanoch Grolmusovci a iní,“ dodal k prvenstvu jeho posilňovne.
Na začiatku evidoval o cvičenie veľký záujem najmä u mladých.
„Nikdy som to nerobil pre obohatenie. Chcel som, aby si obyčajní mladí ľudia mohli dovoliť miesto, kam môžu prísť cvičiť,“ hovorí s tým, že na začiatku stálo vstupné 240 korún na mesiac.
Dnes je mesačné vstupné 40 eur, vstup je neobmedzený a zahŕňa aj pomoc trénera s cvičením. Ochotne vám zostaví aj samostatný cvičebný plán.
Svoju posilňovňu v Rači opisuje ako miesto, kde je skvelá partia. Ľudia sa navzájom rešpektujú a pomáhajú si. Vítaní je každý, ženy i muži, a nikto nesmie byť šikanovaný ani vysmiaty.
„Nikdy nič sa tu nikomu nestratilo, každý tu k sebe pristupuje v úcte. A niekedy tu bolo naraz aj 25 až 28 ľudí,“ dodáva.
Ako hovorí, niektorí k nemu chodili dlhoročne, iný len isté obdobie. Trénoval aj fitnessku Evu Kvasničkovú, no celkovo v súčasnej dobe nie je fanúšikom podobných športových súťaží.
„Každý, kto dnes súťaží, sa snaží zobrať niečo zakázané. Buď sa to tam až tak nekontroluje, alebo to dokážu vysadiť dosť dní pred súťažou, aby sa na to neprišlo,“ hovorí s tým, že je proti podporným látkam.
„Ja som za čistý šport,“ hovorí tréner Šipoš.
Spomína aj na chlapca, ktorý sa k nemu dostal úplnou náhodou. Mal 17 rokov a za sebou srdcový infarkt. Bol na vozíku.
„Jediná stopa po infarkte, ktorú dnes má, je šedivý prameň vlasov na hlave,“ konštatuje s tým, že športom sa naozaj dajú vyriešiť mnohé zdravotné problémy.
Napríklad mladí ľudia, ktorí trpia skoliózou, by podľa neho cvičenie rozhodne nemali odkladať.
„Vo vývoji sa s ňou dá pracovať. Keď si človek vytvorí pevný svalový korzet, odstráni mu to problémy,“ hovorí tréner.
Tréner Jaroslav Šipoš hovorí, že dnešní mladí ľudia sú poväčšine na cvičenie leniví. Buď necvičia vôbec, alebo chcú výsledky prirýchlo. Ak chce človek byť zdravý a udržiavať sa športom v kondícií, podľa neho by mal tiež dobre a pravidelne jesť, každé tri hodiny a zapájať do jedálnička hlavne bielkoviny, mäso. Dodržiavať tiež pitný režim a mať kvalitný spánok.
„Nám s bratom sa smiali, že sme chodili spať so sliepkami, ale so sliepkami sme aj vstávali a cvičili. Dnes, keď ľudia ponocujú, nezvládnu mať taký poriadny tréning,“ konštatuje.
Čo sa týka samotného cvičenia, pre viditeľné výsledky je podľa trénera potrebné venovať sa mu aspoň 3-krát do týždňa a najlepšie mať v ňom pravidelnosť času. Pri tréningu je dôležité dobré dýchanie, dodržiavanie prestávok medzi opakovaniami a „rešpektovanie dráh cvičenia“.
To znamená, že ak „cvičím, musím sa s tým zžiť a pri tréningu byť aj mysľou.“ Zdôrazňuje tiež postupnosť, teda nezačínať hneď s ťažkými váhami, a to aj napriek tomu, že by sme ich zvládli.
„Telo si má postupne zvykať,“ hovorí tréner s tým, že práve preto má v posilňovni 50 párov činiek s váhami od 1 do 50 kíl.
Tréner Šipoš dodal, že celé cvičenie má aj nejako vyzerať, vtedy je jasné, že je vykonané dobre.
„Cvičenie by malo lahodiť oku. Keď vám to nelahodí, nie je to ono. To je veľmi dôležité.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
