Tradícia ešte nevymrela. V Nitre sa dnes stretli tí, ktorým motorový benzín príliš nevonia. Pod Zoborom držali v rukách klasické kosy generácie. Medzi desiatkami súťažiacich tam hľadali najlepšieho slovenského kosca.
Deti, ženy a dokonca aj seniori. Čerstvo pokosená tráva voňala od rána na Agrokomplexe.
Viliam má 82 rokov a kosu by nevymenil za nič na svete.
„A čo ja potrebujem, aby mi vrndžalo za ušami? Toto ide tichúčko a prečo by som benzín míňal,“ povedal kosec Viliam Benadik.
„Ruky by vládali, ale ono s tým dychom treba regulovať, aby som to vydržal. A nechce sa tým mladým ani do toho púšťať,“ posťažoval sa kosec.
Výnimkou je jedenásťročný Dávid. „Minulý rok som začal. Baví ma to a je to zaujímavé v tom, že tá história ma zaujíma toho,“ povedal Dávid o svojej záľube.
Rozhodcov zase zaujímali detaily. „Prvé kritérium je čas, rýchlosť, za aký čas kosí kosec parcelku a potom sa hodnotí kvalita, respektíve nekvalita,“ uviedol rozhodca Ľubomír Pastucha.
Zahanbiť sa nedali ani dámy. Mária začala kosiť ako 12-ročná. „Treba dávať pozor, aby to išlo okolo zeme. Lebo je veľa koscov, ktorí dvihnú kosu a šup do zeme. Ale musí ísť to po zemi tam a po zemi naspäť. Ináč to nejde,“ povedala súťažiaca Mária Jurková.
Takéto kosenie je skutočne o technike.
„Kosačku, ktorú si kúpime dnes v obchode benzínovú, pokiaľ ju dokážeme naštartovať, dokážeme ju aj ovládať. Týmto sa vie zahnať hocikto, ale odkosiť naozaj niečo, to je kumšt. To človek musí mať netrénované, musí to vedieť,“ uviedol Dušan Majerský zo Slovenského koseckého spolku.
Niektorí ľudia si kosu dokážu vyrobiť, no aj dnes ju ešte kúpite v obchodoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
