Minister Solymos sľúbil, že nové skládky u nás už nevzniknú.
Tony odpadu ročne končia tam, kde nesmú. Iba v hlavnom meste vyrastie každý rok desiatka nových menších, ale aj väčších skládok. Diskusiu o nich otvorila tá najväčšia nelegálna na okraji Bratislavy.
Komunálny odpad, stavebná suť, ale aj nábytok a pneumatiky. To všetko sa dá nájsť na nelegálnych skládkach. „Je to zrejme aj lenivosť ľudí, lebo samosprávy majú povinnosť vytvárať podmienky na to, aby ľudia mali kde odniesť svoj odpad, či už komunálny alebo zberový a podobne," myslí si hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Za nelegálne skládky si môžeme sami, no odpratávať ich musia obce. Na ich likvidáciu sa preto skladáme my všetci. „Ich likvidujú na svojich pozemkoch alebo dávajú na čierne skládky, ktoré sú na cudzích pozemkoch. Vyzveme majiteľa pozemku alebo to odpraceme my a tak mu posielame faktúru za tieto činnosti," dodáva Kaliňák.
Minister životného prostredia László Solymos si je vedomý, že niektoré malé obce majú obmedzené finančné možnosti. "Aj vlani sme podporili cez Enviromentálny fond nejakých 106 obcí na odstránenie nelegálnych skládok. Ale nemôže obce stále suplovať štát," tvrdí Solymos.
Skládkovaním si však mnohí neuvedomujú, že znečisťujú nielen prostredie nad zemou, ale aj pod ňou.
Najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove podľa ochranárov ohrozujú aj tony odpadu. „Pretože do toho materiálu, ktorý sa tam skladuje prší a postupne sa priesakom dostávajú tieto látky do podzemnej vody, keďže v tomto priestore nie je ani veľmi hlboko. Určite to predstavuje riziko pre kvalitu podzemnej vody," zdôraznil Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody.
Zaoberá sa tým aj ministerstvo životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia bude veľmi tvrdo postupovať. „Nové skládky by sa už nemali otvárať. Maximálne čo by sa dalo určitú dobu, tak rozšíriť jestvujúce a tam samozrejme tie predpisy sú veľmi prísne. My budeme skôr uzatvárať skládky," dodal minister.
Ochranári vyzývajú, aby štát častejšie monitoroval kvalitu vody. „V súčasnosti sme sa dostali do štádia, že kontaminanty sa ocitli až na tom kohútiku. A ťažko povedať, čo ešte viac treba, aby sa začalo systémovo konať," poznamenal Kovarik.
Za nelegálne vyhadzovanie smetí pritom hrozia pokuty až do výšky 1 500 eur. Riešením, aby nové čierne skládky odpadu nevznikali, môžu byť fotopasce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo