Tí, ktorí ju poznajú hovoria, že je v nej kus dobráckeho a láskavého srdca.
Hovorí sa, že "tento príbeh napísal sám život". No ten, ktorý vám teraz predstavíe, napísalo dobro.
Je o žene z Kežmarku, ktorá sama o sebe hovorí, že je len obyčajnou dôchodkyňou. Táto "obyčajná dôchodkyňa" však už roky robí čosi, čo na Slovensku nemá obdobu.
Má 77 rokov. Vo svojej ambulancii stále pomáha pacientom ako psychiatrička. Vždy pred Vianocami so skautmi vynáša Betlehemské svetlo na Lomnický štít. Jej druhým domovom sa však stala Svätá zem, ktorú prvýkrát navštívila pred 17 rokmi.
„Táto cesta a táto púť na mňa tak zapôsobili, že som si povedala, že toto by mal zažiť každý," vyznala sa Anna Uhrová.
Nevie povedať, koľkých ľudí urobila šťastnými
Od tých čias dá rok čo rok dohromady skautov, známych, ale aj takých, ktorých predtým nepoznala. Spolu odletia do Izraela, sú tam sedem dní a ona to všetkým celé zaplatí zo svojich úspor.
„Žijem z dôchodku. Čiže ambulantné príjmy a doteraz som mala aj súdno-znalecké za posudky, tak som mohla investovať do Svätej zeme," hovorí psychiatrička.
Chodievali trikrát do roka, teraz aspoň raz. V jednej skupine je 20 až 25 ľudí. Za každého zaplatí približne 600 eur. „Prečo by mi malo byť peňazí ľúto? Ja som ročník 1940. Čo si s nimi hrob vysteliem?" povedala s úsmevom.
Keďže niektorých vzala aj viackrát, nedá sa povedať presne, koľkým ľuďom tento zážitok už darovala, no určite sú ich stovky. Tento rok tam bola už 34.-krát. „Je to niečo, čo sa nedá opísať, treba to zažiť, je to super," hovorí účastník púte Martin Gallik.
V Izraeli bol aj s manželkou Jankou. Štedrosť a dobrý úmysel lekárky Anny aj ich naplnili pocitmi, ktoré sa dajú len ťažko opísať. „Vidno, že ona je do tejto zeme zaľúbená, chce tam ísť, chce to stále vidieť a chce tam doviezť čoraz viac ľudí," dodáva pani Jana Galliková.
Toto je také niečo, čo ju napĺňa. Doslova ju niekedy treba až brzdiť, lebo ja som zažil chvíle, keď Anička bola schopná uvažovať nad požičaním si peňazí v banke, aby mohla pozvať viac ľudí do Svätej zeme.
Tí, ktorí túto lekárku poznajú hovoria, že je v nej kus dobráckeho a láskavého srdca. Je veľkorysá, no zároveň nesmierne skromná.„Ja nečakám návratku, takže nekontrolujem, či sa mi to vracia alebo nie," konštatovala.
Ako hovorí, robí to nezištne, pre dobrý pocit. Roky žije sama a toto je jej odpoveď na otázku, ako dlho chce sponzorovať cesty na miesto, ktoré sa stalo jej srdcovou záležitosťou: „Dokedy budú financie a dokedy budem chodiť."
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
