Dôležitú úlohu tu zohráva aj dopamín - hormón motivácie a neresti.
Nevera. Fenomén, ktorý sprevádza vzťahy odkedy ľudstvo existuje. Niektoré páry ju ustoja, častokrát však býva dôvodom rozchodov, v prípade manželov rozvodov. Vtedy sa objavujú právnické klišé, čo je dôvodom nezhôd - neprekonateľné rozpory, sexuálne ochladenie či dokonca nedostatok financií.
K týmto známym frázam sa najnovšie pridalo aj DNA.Vraj gény údajne rozhodujú o tom, kto sa doma posadí pred telku alebo vyhľadáva milostné kontakty na zoznamke či v bare.
Nedávny výskum Štátnej univerzity v New Yorku, ktorú publikoval magazín PLoS One, naznačuje, že sexuálna promiskuita môže súvisieť s DNA osoby, ktorá je tak trocha "do vetra".
Justin Garcia a jeho tím výskumníkov, ktorí skúmali 181 účastníkov štúdie, sú presvedčení o tom, že záletníci, ktorí majú genetickú variáciu DRD4 - 7R + -, patria k chronickým záletníkom a milostné romániky im vôbec nie sú cudzie.
A zase tie hormóny
Naznačujú, že bez ohľadu na pohlavie, je spomínaný genetický kód problémom, rovnako ako napríklad konzumácia alkoholu či hazard. Dotyčný si jednoducho nemôže pomôcť.
Podľa slov Garciu je na vine dopamín, hormón motivácie a neresti, ktorý vzniká v dreni nadobličiek. Tento hormón motivuje ľudské telo robiť veci, po ktorých sa ľudia cítia dobre.
Nemusíme zdôrazňovať, že ľudia s uvedenou DNA ho majú o trochu viac, než ostatní. Je teda na základe týchto zistení nevera ospravedlniteľná? Odborníci tvrdia, že nie!
Kým DNA môže ovplyvniť niekoho sexuálne správanie, rozhodne by sa nemalo stať výhovorkou. Voči promiskuitnému správaniu sa dá brániť. Dôležité je, že človek musí chcieť.
Záleží na výchove, životných skúsenostiach, rodinných hodnotách a ďalších faktoroch. Hovoriť, že "ja za to nemôžem, pretože mám zlú DNA", je príliš krátkozraké, píše bety.cz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
