Fico sa rozhodol abdikovať po dvojtýždňovej vládnej kríze, ktorú vyvolala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Robert Fico (Smer-SD) skončil vo funkcii predsedu vlády SR. Svoju demisiu podal vo štvrtok do rúk prezidenta Andreja Kisku. Abdikáciu podala aj jeho vláda, ministri však budú vykonávať funkciu až do menovania nového kabinetu.
Poverenie na jeho zostavenie si z rúk Kisku prevzal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD). Ten už hlave štátu doniesol 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporia.
Fico sa rozhodol abdikovať po dvojtýždňovej vládnej kríze, ktorú vyvolala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Najskôr odstúpil z funkcie ministra kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), neskôr abdikáciu ohlásil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Republiková rada koaličnej strany Most-Híd však v pondelok (12.3.) prijala uznesenie, že buď sa s partnermi dohodnú na predčasných voľbách, alebo odídu z koalície. Zároveň tam bola aj veta, ktorá dala predsedníctvu mandát konať, ak sa situácia vyvinie inak. Po rozhodnutí Fica abdikovať sa tak bugárovci rozhodli v koalícii zostať.
Fico svoj odchod podmienil troma požiadavkami: aby bol nový premiér nominovaný Smerom-SD, aby prezident rešpektoval výsledky parlamentných volieb z roku 2016 a aby rešpektoval súčasnú koaličnú zmluvu. Svojimi podpismi už vyjadrili budúcej vláde podporu všetci poslanci Mosta-Híd, Smeru-SD aj SNS. Fico bude naďalej pôsobiť ako predseda Smeru-SD.
Profil Roberta Fica
Predseda vlády Slovenskej republiky (SR) Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1987-1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu.
Profesionálne sa orientoval hlavne na oblasť trestného práva a problematiku ľudských práv. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988-1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval na docenta. Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992-1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu.
V rokoch 1994-2000 pôsobil Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Politické začiatky Fica sú spojené s Komunistickou stranou Slovenska (KSS, 1987-1990). Po vzniku Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 1990) sa stal jej členom a v rokoch 1996-1999 bol jej podpredsedom.
Potom, ako sa SDĽ stala súčasťou širokej koalície v prvej vláde Mikuláša Dzurindu, rozhodol sa Fico založiť vlastnú stranu. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer, stal sa jeho predsedom a tento post v strane zastáva dodnes.
Poslancom slovenského parlamentu bol Fico od roku 1992. V predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 jeho strana zvíťazila so ziskom 29,14 percenta a Fico bol vymenovaný za predsedu koaličnej vlády SR (Smer-SD, Slovenská národná strana - SNS, Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko ĽS-HZDS).
Júnové parlamentné voľby v roku 2010 strana Smer-SD vyhrala s výsledkom 34,79 percenta hlasov, Fico nezložil vládu, ako predseda opozičnej strany sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Smer-SD opäť zvíťazil so ziskom 44,41 percenta hlasov. Vznikla jednofarebná vláda, Fico sa stal jej predsedom.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov oprávnených voličov (49 poslaneckých kresiel), prezident SR Andrej Kiska 9. marca 2016 poveril Fica zostavením novej slovenskej vlády.
Spolu so Slovenskou národnou stranou (SNS), stranami Most-Híd a #Sieť podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR.
V decembri 2013 oznámil Fico svoj záujem kandidovať na post prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
