Do parlamentných volieb ostávajú štyri mesiace. Prieskumy verejnej mienky ukazujú stúpajúci trend Smeru a Progresívneho Slovenska. Až tretina dospelej populácie uvádza, že je ochotná voliť Smer. Sociológ vysvetľuje, za akých okolností ešte môže Robert Fico rásť.
Smer v poslednom prieskume verejnej mienky prekonal 20 percent. Potvrdzuje tak stúpajúci trend na úkor strany Hlas. Zdá sa, že stále existuje skupina voličov, ktorú Robert Fico dokáže presvedčiť, aby mu dali svoj hlas.
Strana Hlas, naopak, klesá a predbehlo ju už aj Progresívne Slovensko.
Aký je potenciál Smeru? Kam sa až môže dostať a môže Hlas ešte vykradnúť Republika?
Preferencie strán sme sledovali za obdobie od marca 2022 do apríla 2023. Na začiatku sledovaného obdobia sa Smer pohyboval na úrovni 15 percent. Hlas dosahoval okolo 19 percent a PS 7 percent.
Posledný rok bol sprevádzaný mnohými politickými udalosťami. Z vlády odišla SaS, ktorá požadovala odchod Igora Matoviča, Eduard Heger sa snažil dovládnuť do riadnych volieb, založil vlastnú stranu a nakoniec prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícky kabinet.
Všetky tieto udalosti oslabovali bývalé koaličné strany a pomáhali opozícii, ktorá vyčítala bývalej vláde najmä chaos a hádky.
Robert Fico sa pridal k extrémistickej rétorike a často vo svojich vyhláseniach kritizuje najmä Čaputovú. Tá už avizovala aj trestné oznámenie na Fica pre šírenie dezinformácie, že je americká agentka. Tieto slová podľa Čaputovej podnecujú nenávisť a vyhrážky smrťou jej a jej rodine.
Naopak, stúpa aj PS, ktoré sa prezentuje ako proreurópska a liberálna strana. Z vlaňajších 7 percent sa dostali tento rok na skoro 15.
Posledný zverejnený prieskum agentúry NMS Market Research im nameral dokonca viac ako Hlasu.
Podľa šéfa prieskumnej agentúry Focus a sociológa Martina Slosiarika 33 percent dospelej populácie na Slovensku uvádza, že je pre nich prijateľné voliť Smer.
„To automaticky neznamená, že všetci títo ľudia budú voliť Smer, ale ukazuje to, že preferencie Smeru majú ešte stále potenciál rásť,“ hovorí Slosiarik.
To, aký potenciál má ešte Smer, závisí podľa odborníka od dvoch strán – Hlasu a Republiky. Konkrétne, ako sú oni schopní udržať si svojich voličov.
Práve tieto tri strany si prelievajú väčšinu svojich voličov. Slosiarik približuje, že voliči Hlasu sú oveľa menej ochotní voliť Smer ako voliči Republiky.
Súvisí to zrejme aj s tým, že rétorika Smeru sa už viac podobá krajnej pravici a Hlas sa snaží profilovať ako umiernená strana, ktorá nechce rozoštvávať.
Dáta agentúry Focus ukazujú, že určite alebo skôr je prijateľné voliť Republiku pre štvrtinu voličov Hlasu.
Určite prijateľná je len pre 3 percentá voličov Pellegriniho strany. Veľké presuny z Hlasu do Republiky preto nie sú očakávané.
Politológ Radovan Štefančík vraví, že Smer môže vziať okrem Hlasu aj voličov Republiky a SNS. Poukazuje aj na to, že voliči Hlasu nie sú len bývalí podporovatelia Smeru, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí v roku 2020 volili pravicové strany, ale sklamali sa. Pellegrini je paradoxne v ťažkej situácii.
„Peter Pellegrini musí lavírovať a nevie sa rozhodnúť, na ktorú stranu chce ísť,“ konštatuje Štefančík.
Z Hlasu teraz odchádzajú voliči, ktorým imponuje vulgárna a agresívna komunikácia Fica a zároveň aj pravicoví voliči, ktorí vidia, že Progresívne Slovensko posilňuje a chcú mu zlepšiť šance na úspech.
Zlomiť Hlas by mohlo podľa Slosiarika to, ak by bol zdiskreditovaný samotný Peter Pellegrini. V takom prípade môžu klesnúť aj pod 10 percent.
„Zároveň vidieť postupný pokles preferencií aj kvôli tomu, že Hlas zatiaľ nebol schopný nájsť takú tému volieb, na ktorej by dokázal výraznejšie stabilizovať svoj elektorát a postupne je vykrádaný zo strany Smeru,“ dodáva Slosiarik.
Pozrite sa, o čom rokoval parlament v posledný rokovací deň aktuálnej schôdze (25. 5.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
