Stranu založili spoločne so Sulíkom i Ďuriš Nicholsonovou pred ôsmimi rokmi.
Martin Poliačik opúšťa stranu Sloboda a Solidarita. Informáciu ako prvý priniesol portál topky.sk, neskôr informáciu pre tvnoviny.sk potvrdila Lucia Ďuriš Nicholsonová ako aj samotný Poliačik.
Stranu spoločne založil v roku 2009 so súčasným predsedom Richardom Sulíkom a Ľubomírom Galkom.
Ďuriš Nicholsonová nechcela špecifikovať dôvody, prečo sa jej kolega takto rozhodol. Povedala iba, že Poliačik svoje rozhodnutie oznámi na tlačovej besede vo štvrtok 9. novembra. Tam aj povie, ako to bude ďalej s jeho pôsobením v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií.
Údajným dôvodom dlhodobo rozdielne názory s vedením napríklad v otázke utečencov.
"Dlhoročný člen strany Sloboda a Solidarita a poslanec Martin Poliačik sa rozhodol opustiť naše rady. Nebudeme skrývať prítomnosť dlhodobých názorových rozdielov na niektoré špecifické otázky. Vždy sa nám však darilo hrany obrusovať na základe otvorenosti, dobrej vôle a vzájomného rešpektu. Prajeme mu veľa úspechov v ďalšej politickej práci," reagovala SaS.
"Ak je táto informácia pravdivá, bude mi to veľmi ľúto," povedal pre TASR Juraj Droba, ktorý informáciu nevie potvrdiť, keďže sa venuje prevažne preberaniu úradu Bratislavského kraja.
Poliačikovo meno sa spomína v súvislosti s Progresívnym Slovenskom (PS). Podľa informácií TASR Poliačik oslovil PS. Majú k sebe blízko a rozprávajú sa. Údajne nie je vylúčené, že liberálov odchod môžu nasledovať aj ďalší členovia SaS.
O Poliačikovom odchode sa hovorilo už dávnejšie. S predsedom SaS Richardom Sulíkom sa Poliačik rozchádzal v postoji k utečencom. Sulík vtedy hovoril, že Poliačik uletel a je na ňom, či v strane zostane, alebo nie. Poliačik tvrdil, že pokiaľ bude vôľa meniť veci a posúvať ich dopredu, nevidí dôvod na odchod z SaS. V marci 2017 ho zvolili do Republikovej rady SaS.
Liberálov len pred pár mesiacmi opustil Jozef Mihál, ktorý sa pridal k Miroslavovi Beblavému a ďalším nezradeným poslancom a zakladajú politickú stranu SPOLU.
Svojho času z SaS odišla väčšia skupina ľudí okolo Jozefa Kollára, ktorí boli nespokojní s vedením strany. Stalo sa tak po tom, čo Jozef Kollár neuspel vo voľbe predsedu SaS a tým sa stal opäť Richard Sulík.
SaS je dlhodobo podľa prieskumov verejnej mienky najsilnejšia opozičná politická strana. Aktuálne sa jej preferencie pohybujú okolo 15 percent.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
