Rodinu o tom, že má dekubity, pri jeho prepúšťaní z nemocnice primár neinformoval.
Smrť blízkeho človeka nás vždy zasiahne nepripravených a zmieriť sa so stratou chce najmä veľa času. Rodina z východného Slovenska je presvedčená, že ich otec a manžel mohol ešte žiť. Myslia si, že pre neho lekári mohli urobiť viac.
Pánovi Jozefovi sa na jar tohto roku zdravotne priťažilo. Zistili, že sa mu upcháva cieva do mozgu. Neurológ mu zmenil lieky. No po nich sa začal správať akosi čudne. Bol dezorientovaný a zábudlivý. Do nemocnice však nechcel ísť.
Predpísali mu dvojaké lieky a ako mu ich manželka začala podávať, bol na tom ešte horšie. To sa už hospitalizácii nevyhol. Pár dní bol na psychiatrickom oddelení, potom ho previezli na JIS-ku neurologického oddelenia. Jeho stav sa však zhoršoval.
Keby dostal cievnu mozgovú porážku, tak viem, že nemá pomoci a musí zomrieť. Ale pre toto, že ho zanedbali a pre dekubity?
Podľa pani Anny sa manžel zahlienil a hlieny mu museli odsávať. A na to bol veľmi agresívny. Z neurológie ho preložili na oddelenie pre dlhodobo chorých. "Tam ho zase priviazali, ešte aj nohy. Dávali mu infúzie. Tri týždne dostával iba infúzie. Bol hladný, on si prosil jesť," spomína si pani Anna.
Podľa lekárov pán Jozef trpel na cievnu chorobu, no ona tomu neverí. "Ako mohol mať cievnu a mozgovú chorobu, keď si všetko pamätal, rozprával a všetko vedel. Mal stále teplotu. A keď som sa pýtala primára prečo ju má, mi povedal, že sa mu pohoršilo," zdôraznila pani Anna.
Príbuzní majú ťažké srdce na zdravotnícky personál bardejovskej nemocnice, kde bol pán Jozef hospitalizovaný. Na tele mal muž masívne preležaniny.
Rodina je presvedčená, že zanedbali starostlivosť o neho. Podľa pani Anny jej primár dal prepúšťaciu správu a vôbec jej o dekubitoch nepovedal.
„Môžem zatiaľ konštatovať, že zo stanovísk zainteresovaných primárov aj vedúcich sestier vyplynulo, že naši lekári a sestry podľa nás nepochybili. Išlo o ťažko chorého pacienta s komplikovanými chorobami, kde prognóza od začiatku, napriek snahe nášho personálu, bola nepriaznivá. Dovoľte, aby sme opakovane vyslovili úprimnú sústrasť príbuzným," napísal v reakcii riaditeľ bardejovskej nemocnice MUDr. Marián Petko, MPH.
Jozefova dcéra si spomína, že keď otca chodili dennodenne pozerať do nemocnice, stále ležal na jednom a tom istom mieste. Vrchná sestra jej povedala, že pána Jozefa polohovali v noci. "Kedy v noci polohujú pacientov?" pýta sa.
Z nemocnice ho prepustili a previezli do hospicu v neďalekej obci. Pán Jozef tri dni na to zomrel. "Boli prekvapení. Normálne mu plienku strhli, pretože ju mal prilepenú na zadok. Keď ju dávali dole, tiekla mu krv," hovorí dcéra.
Hoc pán Jozef zomrel v hospici, rodina viní zo zanedbania nemocnicu v Bardejove. Oficiálnou príčinou úmrtia bola mozgovo-cievna príhoda. Príbuzní sú však presvedčení, že mu smrť zapríčinilo niečo iné. "Keby dostal cievnu mozgovú porážku, tak viem, že nemá pomoci a musí zomrieť. Ale pre toto, že ho zanedbali a pre dekubity?" poznamenala s plačom pani Anna.
Rodine sa nepáči, že ich o dekubitoch primár neinformoval a podľa dcéry mohli jeho otca liečiť. "Máme ťažké srdce na pána primára, lebo nás mal oboznámiť s tým. Mohlo sa to liečiť, dá sa to vyrezať. Potom dostal otravu krvi a to už ide. Za pár dní je koniec," myslí si dcéra.
„Keďže momentálne prebieha šetrenie úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na podnet príbuzných a vzhľadom k platnej legislatíve sa momentálne k prípadu nemôžeme viacej vyjadriť," napísal Petko.
Pani Anna dodala, že nemocnica si priznala chybu, ale život jej manželovi to nevráti a s jeho smrťou sa musí zmieriť. "To pôjde ťažšie. Strašne mi je ľúto. Neviem, ako ja dopadnem".
Upozorňujeme, že niektoré zábery v reportáži z magazínu Reflex nie sú vhodné pre slabšie povahy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
