Rezort dopravy odmieta tvrdenia o zvýhodňovaní juhu.
Plány ministra dopravy na výstavbu diaľnic ostro kritizujú. Obyčajní ľudia sa obuli do Arpáda Érseka, že si priority vyberá podľa toho, kde má Most-Híd voličov. Vyzývajú ho, aby to prišiel vysvetliť do parlamentu. Plány spochybňuje aj analytik. Tvrdí, že vláda chce stavať tam, kde to nie je potrebné. Rezort dopravy ale tieto názory odmieta.
Minister dopravy pred pár dňami predstavil scenár, ako si predstavuje naštartovať výstavbu autostrád do roku 2020. Až na obchvat Prešova, prevládajú cesty na juhu Slovenska. A opozícia v tom vidí jasný zámer - Most-Híd chce stavať tam, kde má svojich.
„Minister sa rozhodne na základe voličskej mapy a ostatní voliči môžete chodiť aj pešo - máte smolu, že ste nás nevolili," tvrdí poslanec OĽaNO Ján Marosz.
Podľa obyčajných ľudí, úseky na juhu majú nízku intenzitu dopravy a tak nateraz rýchlostné cesty nepotrebujú, naopak, diaľnica na vyťažených Kysuciach na zozname priorít chýba. Podľa Marosza sú tam 20-tisícové intenzity dopravy.
Predseda Most-Híd Bél Bugár oponuje a tvrdí, že predstavitelia OĽaNO ukázali, ako hlboko je možné klesnúť. „Teraz máme ministra my, tak hore nedáme nič, to len človeka, ktorý nevie zdravo rozmýšľať - len toho to môže napadnúť," tvrdí šéf najmenšej koaličnej strany.
Bugár sa pýta, či aj maďarské strany v minulosti protestovali proti tomu, že napríklad diaľnica D1 sa vedie cez sever Slovenska.
Rezort dopravy odmieta tvrdenia o zvýhodňovaní juhu. Dokazovať to má naštartovaná výstavba obchvatu Bratislavy a Prešova i R-trojka na Orave. Analytik INEKO Ján Kovalčík ale Ersékove priority do ďalších rokov takisto spochybňuje. „Ten výber je čudný. Sú tam úseky, kde intenzita nie je ani polovica od tých, ktoré to potrebujú," myslí si.
Kovalčík hovorí, že viac to potrebujú Kysuce, Horná Orava, či úsek od Trenčína na Bánovce nad Bebravou. Podľa Kovalčíka daný výber je v rozpore s akýmikoľvek odbornými kritériami.
„Ak sa má Slovensko rozvíjať, tak musíme investovať aj do regiónov, kde je najnižšia nezamestnanosť," vysvetlila hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká.
Plány sú jedna vec, no tou druhou a oveľa podstatnejšou sú peniaze. Diaľničiari budú na tieto projekty potrebovať stámilióny eur. Debaty o štátnom rozpočte a uvoľnení dlhovej brzdy tak budú ešte tvrdé. Je treba miliardu a 700 miliónov eur, z toho sú stavebné náklady zhruba miliarda a pol.
A aj táto suma má byť jedným z argumentov ministra dopravy, prečo by mal parlament uvoľniť zákon o dlhovej brzde a dovoliť tak štátu viac sa zadĺžiť. Vláda ale potrebuje hlasy opozície a tá s odbrzdením dlhu nesúhlasí, peňazí je podľa nich v rozpočte dosť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
