Osemročné gymnáziá ako nechcené dieťa. Minister školstva im neschválil ani jedného žiaka navyše oproti pôvodnému plánu.
Župy sa totiž proti rozhodnutiu o počte prvákov mohli odvolať.
Ján Horecký hovorí o prvom signále, že osemročné gymnáziá by sa mali postupne z nášho školstva stratiť. Ich riaditelia však takéto úvahy odmietajú.
Do lavíc sa v septembri posadí zhruba 2600 primanov. Je to päť percent z tohtoročných piatakov.
Štát určuje počet detí v jednotlivých krajoch aj podľa záujmu o štúdium. Následne ich rozdelia do tried konkrétnych škôl.
Najväčší záujem o osemročné štúdium je v Bratislave. Napríklad na jedno z nich sa prihlásilo 414 žiakov, prijať môžu 60 do dvoch tried.
Riaditeľ hovorí, že dve tretiny prihlásených sú čistí jednotkári. Dvesto z nich nebude podľa neho prijatých pre nedostatok miesta a nie pre to, že by neurobili skúšky.
Aj keby školy chceli, ďalších žiakov nedostanú. Ján Horecký nevyhovel ani jednému odvolaniu proti rozhodnutiu o počte žiakov.
Gymnáziá o žiakov neprídu, no ani si nepolepšia. Školskí odborári upozorňujú, že väčšinu z koláča odkrajuje Bratislava, a preto v niektorých regiónoch otvárajú triedy s nízkym počtom detí, hoci záujem rodičov by bol.
Napríklad v Bánovciach nad Bebravou majú 17 žiakov v ročníku. Je otázkou času, kedy sa župy začnú pýtať, či sa im takéto triedy oplatia.
Minister Horecký neschvaľuje, že sa šikovné deti vyťahujú zo základných škôl. Navyše školstvo vraj nemá toľko peňazí, aby financovalo toľko typov štúdia.
Horecký je presvedčený, že jeho nástupca po voľbách by mal o osemročných gymnáziách jasne rozhodnúť. Otázne je ako.
Veľká debata bola aj o päťpercentnej kvóte na počet žiakov.
Parlament ju schválil v roku 2008, no trvalo ďalších desať rokov, kým politici nabrali odvahu ju začať uplatňovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
