Zakladateľ a dlhoročný šéf Lúčnice zomrel minulý týždeň v sobotu.
V historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave sa krátko po 15.00 h začala posledná rozlúčka so Štefanom Nosáľom. Pred jej oficiálnou časťou si jeho pamiatku uctili ľudia, ale aj členovia súboru Lúčnica, ktorí držali pietu pri rakve s jeho ostatkami.
Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát.
Ako prví mu na javisku SND prišli vzdať hold zástupcovia folklórnych súborov, s ktorými spolupracoval - Podpoľanec, Zemplín, Detva, Hriňovčan, ale aj detské folklórne súbory. Najväčšie zastúpenie mala Lúčnica. Spoločne zaspievali Starosloviensky Otče nás od Nikolaja Kedrova.
Po nich vystúpil herec Štefan Bučko, ktorý zarecitoval báseň Cesta k Bohu od Milana Rúfusa - rodinného priateľa Nosáľovcov.
Skupina Rodokmeň a ľudová hudba Lúčnice na pódiu zaspievali pieseň Povedzte mojej materi, ktorá bola prvou ku ktorej urobil v Lúčnici choreografiu.
Smútiacim sa prihovoril aj riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica Marián Turner. „Táto chvíľa, aj keď smutná, tragickou nie je. Keď odíde mladý človek, tak to je tragédia. Málokto však prežil tak bohatý a zmysluplný život, ako pán profesor Nosáľ. Tu na tomto javisku sa začal jeho umelecký život a aj sa končí. Kruh sa uzatvoril presne. Vážil som si nielen jeho talent, bol príkladom skromnosti a profesionalizmu. Bol prísny šéf, ale po úspešnom predstavení nebolo šťastnejšieho človeka," spomínal.
Nosáľovú obľúbenú pieseň Čože sa mám hrdiť zaspievali rodáci z Hriňovej.
Potom sa smútočnému zhromaždeniu prihovoril za všetkých lúčničiarov bývalý tanečník, pedagóg a spolupracovník Viliam Ján Gruska. Vyzdvihol umeleckú hodnotu Nosáľovho diela pre minulosť i budúcnosť slovenského ľudového umenia. Nosáľovu choreografiu v tejto súvislosti označil za vlajkovú loď i usmerňujúci fenomén v slovenskom folklóre.
"Bolo toho veľa, čo sa vďaka vám a vašej tvorbe stalo ikonické, verím, že toho bude ešte mnoho, čo sa v interpretácii ďalších generácií lúčničiarov bude z vašich diel šíriť a mnoho, čo vznikne ako nové v intenciách vašej tvorby a jej vplyvu," uviedol. Nosáľove dielo označil za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Rovnako vníma i spojenie Nosáľovej osobnosti a Lúčnice. "Ostávate s nami a v nás," povedal za všetky generácie lúčničiarov.
Na rozlúčke zazneli aj pieseň Vyšli chlapci, vyšli a príhovor, ktorý pripomenul hlas a prejav Štefana Nosáľa. Po jeho slovách sa naposledy zatvorila opona a sálou zaznel obrovský potlesk.
Na videu hovorí Marek Ťapák, Stanislav Duzek, Mikuláš Sivý a Viliam J. Guska.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo