Do Európy sa dostali z Ázie.
Exotické vodné príšerky nemusia žiť iba v mori! Čo sa kedysi zdalo byť nemysliteľné, je dnes realitou. Nebude sa vám zdať výnimočné, ak na podivného živočícha narazíte pri vašom jazere či rybníku.
Keď sa povie medúza, predstavíme si tyrkysové hlbiny oceánu s korálovými útesmi. Slovenské jazerá a rybníky majú od ďalekých morí veru ďaleko. Teraz však pozor. Aj v týchto vodách totiž žijú medúzy.
Pravidelne sa objavujú napríklad na mŕtvom ramene Hrona. „Jedná sa o sladkovodný druh medúzky, ktorá dosahuje veľkosť v priemere maximálne 2,5 cm," hovorí ichtyológ rybárskeho zväzu Richard Štencl.
Pôvod majú v Ázii. Do Európy sa dostali v podobe lariev polypov, a to buď transportom vodných rastlín alebo na krídlach vtákov. Malé medúzy nie sú pre človeka nebezpečné.
„Pokiaľ sa nám tá medúzka raz do vody dostane, dokáže sa rozmnožiť, tak tie larvy, tie zárodky, sa tu nachádzajú aj niekoľko rokov," vysvetľuje Štencl.
Ak je stabilné teplé počasie, ktoré ohreje vodu nad 20 stupňov, zárodky sa premenia na malú medúzu. „Tým, že tieto larvy, tie polipy sa prenášajú vodným vtáctvom, tak je veľký predpoklad, že sa nachádzajú vo väčšine stojatých vôd na Slovensku," hovorí ichtyológ.
Okrem medúzy však v našich vodách žije ešte aj iný exotický živočích.
Dobre známa korytnačka písmenková. Jej cesta do jazier však určite nezačala v Ázii. „Sú to živočíchy, ktoré väčšinou vysadia do týchto vôd ľudia zo svojich terárií z domovov," uvádza Štencl.
Chuť do jedla im nechýba, navyše dokážu prezimovať. Životaschopné korytnačky písmenkové spolu s medúzkami menia naše vody. Rybári si zvykajú na javy, o ktorých sa generáciám predchodcov ani len nesnívalo.
„Pri jesenných výlovov rybníkov máme okrem kaprov a šťúk v sieti aj niekoľko desiatok korytnačiek," dodáva ichtyológ rybárskeho zväzu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
