Dva mesiace mala vkuse otvorené oko. Hrozilo jej oslepnutie, ale s operáciou čakali

Dagmar Imrišková.
Zdroj: Reflex

Pani Dagmar mala pocit, že v nemocnici zanedbali jej starostlivosť a podala sťažnosť na úrad pre dohľad. Odpoveď ju šokovala.

Dva mesiace mala neprestajne otvorené jedno oko. Pani Dagmar Imrišková nemohla vôbec žmurkať, nedalo sa jej spať ani plakať. Hrozilo pritom, že ak by jej rohovka začala vysychať, riskovala by slepotu.

Podľa lekárov z nej však ani táto skutočnosť nespravila pre lekárov urgentný prípad, ktorým by sa mali hneď začať zaoberať. "Učila som sa chodiť, jesť. Bezmocnosť, že nedokážete vidieť," spomína si pani Dagmar.

Desať rokov mala za pravým uchom nezhubný nádor, ktorý jej rástol a postupne spôsoboval problémy, a tak jej ho vybrali. Nádor tlačil na nerv a lekári predpokladali komplikácie.

"Po vybratí nádoru som ostala nehybná na celej pravej strane. Bola som na to aj psychicky pripravená, ale neočakávala som, že po operácii bude oko otvorené na osem milimetrov," poznamenala.

Oko mala otvorené non-stop dva mesiace. Vyriešiť to malo voperovanie kompenzačnej pomôcky do viečka - zlatého závažia. Podľa slov pani Dagmar oko nefungovalo, bolo stále otvorené. Dávala si doň umelé slzy, prelepovala ho a na noc, aj keď si ho zavrela, samovoľne sa otvorilo.

Očná lekárka Adriana Smorádková vysvetlila, že ak je takéto oko dlho otvorené, dochádza k vysychaniu rohovky a zlyhá. A takéto oko môže oslepnúť a končí to transplantáciou rohovky.

Pani Dagmar oko pálilo, očervenelo. Očná lekárka necelé dva mesiace po operácii nádoru skonštatovala, že rohovka začína vysychať a môže oslepnúť.

Čas Vianoc je prednejší ako oko. Je mi ľúto ako kompetentní pristupujú k ľuďom, ktorí majú nejaký zdravotný problém. Že sa nevedia vcítiť do toho človeka, ako mu je, čo stráca.

Čas jej neúprosne utekal, vedela, že stráca zrak, ale nemocnica sa s plánovanou operáciou neponáhľala. "V prepúšťacej správe bolo napísané, že po dodaní zlatého závažia budeme pacientku informovať. "Že to bude takto dlho, som nevedela. Až po mojich urgenciách sa začalo konať. Telefonovala som, z kliniky mi povedali, že si mám zavolať, že o tehličke nič nevedia," povedala pani Imrišková.

Firma poslala tehličku na kliniku urgentne do troch týždňov. Nikto jej však z nemocnice nevolal. Ďalších šesť týždňov sa nič nepodnikalo.

"Pripúšťame, že mohlo dôjsť k nepochopeniu tohto textu. Nie je bežné, že by sme pacientov kontaktovali, keď príde materiál na ich operáciu. Sme presvedčení, že pacientke sme poskytli zdravotnú starostlivosť tak, ako sme mali. Bola operovaná do dvoch mesiacov, čo je optimálny čas. Išlo o plánovanú operáciu, nie urgentnú. Samozrejme, čakali sme na špeciálny materiál. A keď prišiel našli sme vhodný termín a zoperovali sme ju," konštatovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Antolská v Bratislave Petra Stano Maťašovská.

Pani Dagmar nebola urgentný prípad

Keďže pomaly prichádzala o zrak, jej stav si podľa nej vyžadoval urgentný zákrok. Preto má pocit, že v nemocnici zanedbali jej starostlivosť a podala sťažnosť na úrad pre dohľad.

"Odpoveď z úradu bola jednoznačná. Bol čas Vianoc a ja som nebola urgentný stav. Pýtam sa - ktorý doktor povie, že nie som urgentný stav, keď mám 90 dní nonstop otvorené oko? Kto sa pod toto podpísal?" pýta sa pani Dagmar.

Podľa reakcie hovorkyne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Andrey Pivovarčiovej úrad uzavrel prípad ako neopodstatnený. "Zdravotná starostlivosť bola zo strany všetkých dohliadaných subjektov poskytnutá správne. V prípade, že pacientka nie je spokojná so záverom pobočky, môže písomne požiadať ústredie úradu o prešetrenie postupu a správnosti záverov," zdôraznila Pivovarčiová.

Stano Maťašovská si myslí, že svoje mohla zohrať aj skutočnosť, že to bol prelom rokov a to je špecifické obdobie aj v nemocnici. Odôvodnila to tým, že plánované výkony sa v tomto období nerobia. Je to sviatočné obdobie. Jej stav bol taký, že si operáciu nevyžadoval urgentne.

"Čas Vianoc je prednejší ako oko. Je mi ľúto, ako kompetentní pristupujú k ľuďom, ktorí majú nejaký zdravotný problém. Že sa nevedia vcítiť do toho človeka, ako mu je, čo stráca. Chcem, aby sa predišlo takémuto zanedbaniu, aké som mala ja. Keď bola kompenzačná pomôcka na klinike, tak by sa malo začať s tým pracovať," dodala zámer, prečo svoj príbeh poskytla pre magazín Reflex.


BRATISLAVA/Reflex
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Reflex

Dôležité udalosti