Mesačné dieťa zomrelo podchladené a vyhladované. V inej obci zas žije rodina pod holým nebom a zohrievajú sa pri ohni. Europoslanec Peter Pollák hovorí, že podmienky sú tam horšie ako v Afrike. K odoberaniu detí však dochádza len v krajných prípadoch. Celoplošnú zmenu majú v rukách vraj obce a mestá.
Z osady v Richnave na Spiši odviezli dve podvyživené deti v zúfalom stave a jedno iba mesačné zomrelo. Pediatrička z obce Mária Popadičová pre TV Markíza priblížila, v akom stave vyrastajú deti v Richnave. Matka mesačného dieťaťa, ktoré zomrelo, nemá občiansky preukaz, nemohla teda dieťaťu vybaviť rodný list a ani ho prihlásiť k pediatrovi. Lekárka mu preto nevedela včas pomôcť.
Ďalší tragický prípad sa odohráva v Žehre, kde rodine s jedenástimi deťmi vyhorel príbytok. Deti sa zohrievajú pod holým nebom pri ohni ako v stredoveku.
Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity a súčasný europoslanec Peter Pollák hovorí, že zábery z Richnavy ho neprekvapili.
„Situácia v mnohých rómskych lokalitách je katastrofálna. Ľudia tam žijú v podmienkach afrického kontinentu. Minulý rok som zorganizoval misiu európskeho parlamentu do osád. Pre nás sú tie podmienky, v ktorých Rómovia žijú ,už bežné a nepovažujeme ich za alarmujúce, ale poslanci európskeho parlamentu boli šokovaní. Povedali, že je to hanba Slovenska a celej Európy,“ hovorí Pollák.
Pripomína, že ľudia v Afrike na rozdiel od nás nemajú zimu. Aj ľudia žijúci v osadách si preto musia kúriť a pripraviť sa na chladné dni a noci. Rómovia z vylúčených komunít tak majú ešte horšie životné podmienky ako najchudobnejší v Afrike.
Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 žije na Slovensku vyše 400-tisíc Rómov. Väčšina žije vnútri alebo pri obci. Iba zhruba 14 percent Rómov žije vylúčene v zlých sociálnych podmienkach. Okolo 30-tisíc nemá prístup k čistej vode.
Faktom je, že deti vyrastajúce v osadách nemajú zabezpečené základné potreby. Niektoré nemajú doma kúrenie, pitnú vodu či dostatok jedla. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú za úlohu kontrolovať, či deti vyrastajú v bezpečných podmienkach.
Či si robia svoju prácu, nechce Pollák jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť. Hovorí, že je možné, že ani úrady nemajú prehľad o tom, ako žijú deti vo vylúčených komunitách.
Je však presvedčený, že aj z eurofondov je platená „armáda“ terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by situáciu mali sledovať.
„Viem, že takíto ľudia sú aj v Richnave. Svojich pracovníkov zamestnávajú obce a máme aj rómske hliadky. Všetci títo ľudia môžu signalizovať, že niekde je vážny problém. Možno keby včas upozornili, že v danej rodine v Richnave žijú deti v deravej chatrči, mohli sme to dieťa zachrániť,“ konštatuje europoslanec.
K prípadu sa vyjadrilo aj ústredie práce.
„V prípade nebohého maloletého dieťaťa, koná miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v rodine vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z dôvodu vzniknutej udalosti bola rodina zaradená do spolupráce s centrom pre deti a rodiny. Vzhľadom na ochranu súkromia maloletých detí a rodiny nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ uviedlo Ústredie.
Ako teda postupuje štát, keď je dieťa zanedbávané? Ústredie vysvetľuje, že dostávajú podnety a následne preverujú situáciu v rodine.
„Zhodnotenie situácie dieťaťa a jeho rodiny sa realizuje návštevou dieťaťa a jeho rodiny v jeho domácom prostredí, kde zisťuje sociálne, rodinné a bytové pomery dieťaťa, pričom pozornosť je venovaná aktuálnemu stavu dieťaťa, jeho fyzickému, psychickému a citovému vývinu,“ dodáva ústredie.
Na základe získaných informácií určia mieru ohrozenia dieťaťa a následne nastavujú plán „šitý“ na mieru pre konkrétne dieťa a rodinu.
Cieľom je poskytnúť rodine takú podporu, aby mohla dieťa naďalej vychovávať v domácom prostredí.
„V prípade, že ani opatrenia neviedli k úprave situácie dieťaťa, môže súd rozhodnúť o umiestnení dieťaťa mimo rodičovskú starostlivosť do niektorého zo zariadení na výkon rozhodnutia súdu podľa potrieb a situácie dieťaťa, a to buď do centra pre deti a rodiny, reedukačného centra, liečebno-výchovného sanatória či resocializačného centra,“ vysvetľuje ústredie.
Na zreteli majú stále to, že konečným cieľom je, aby sa dieťa mohlo vrátiť k svojim rodičom. Úrady preto majú pracovať s rodinou, aj keď je im dieťa odobraté.
Ústredie upozorňuje, že situáciu v rodinách majú sledovať obce. To, že kameňom úrazu sú samosprávy, si myslí aj europoslanec Pollák.
„Máme peniaze z Európskej únie, máme politickú vôľu na národnej úrovni, skoro všetky vlády mali za cieľ zlepšiť situáciou Rómov, ale obce a mestá nechcú ísť do projektov,” upozorňuje Pollák.
„Kolegov z Európskeho parlamentu som zobral do Košíc. Prešli sme sa mestom a na mnohých miestach sme videli nálepky „financované z eurofondov“, či to boli električky alebo cyklotrasy. Kolegovia sa tešili, ako dobre sme využili európske peniaze. Potom sme prišli na Luník IX a tam nič,“ hovorí.
Myslí si, že starostovia a primátori sa nechcú podieľať na riešení rómskeho problému, pretože to nie je populárna téma pre voličov.
„Povedzme si to na rovinu. Nie je populárne postaviť nové domy, kanalizáciu či cestu pre Rómov. Starosta by sa bál, že mu budú voliči vyčítať, prečo to isté neurobil aj pre majoritu. Len tu si ľudia neuvedomujú, že ľudia z vylúčených komunít majú inú štartovaciu čiaru,” dodáva Pollák.
Riešením podľa neho je vziať samosprávam všetky eurofondy, ak nedokážu minúť peniaze na projekty v rómskych komunitách. Pollák poukazuje aj na to, že Slovensko dostalo dvakrát mimoriadne peniaze určené len na vylúčené komunity a dvakrát ich nedokázalo využiť.
„Ako príklad môžem uviesť Trebišov. Žije tam asi 4-tisíc Rómov v katastrofálnych podmienkach. Úrad splnomocnenca tam chodil a núkal im tieto peniaze. Nedokázali to prelomiť,” hovorí.
Často počúva názor, že prečo by mali Rómovia dostávať všetko zadarmo. „Treba sa už nad to povzniesť a pochopiť, že investícia do Rómov je investícia do celého Slovenska,“ konštatuje.
„Ak im dáme dobré vzdelanie, uplatnia sa na pracovnom trhu, budú platiť dane a nebudú poberať sociálne dávky. Politikov na lokálnej úrovni musíme presvedčiť, aby sme išli do tých projektov a vráti sa to Slovensku,” dodáva europoslanec.
Pozrite si reportáž z Veľkej Lomnice, kde ľudia žijú v chudobe (24. 10. 2022):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
