Denne počúvala aj túto vetu „Suky, vyzliekajte sa!", ktorá bola každodennou realitou na Sibíri.
Cesta na Sibír po druhej svetovej vojne bola väčšinou jednosmerná. Len málo ľudí, ktorí prežili hrôzy pracovných táborov sa vrátilo späť. Dnes na území bývalého Československa žije jedna z posledných žien, ktoré dokážú podať svedectvo o lágroch, v ktorých zahynuli milióny ľudí.
Prežila 2. svetovú vojnu. Strašnú biedu, keď už ako sedemročná pracovala u sedliakov za pár zemiakov, či hrnček masti. No to najhoršie ju ešte len čakalo.
Matka pani Věry bola Ruska. Boľševici vyvraždili celú jej rodinu, ak by neušla s českým legionárom zabili by aj ju. Dva týždne po vojne sa nič nedialo. Kým sa všetci tešili z konca vojny, ani len netušili, že ich susedku s dvomi malými navždy odvliekli z domova. Paradoxne osloboditelia.
Věru odvliekli do gulagov, keď mala 14 rokov. Vrátila sa ako 34-ročná a vážila sotva 37 kíl. Gulag jej zobral najlepšie roky života. Za ujmu ju doteraz nikto neodškodnil.
Cestovali v dobytčích vagónoch. 40 ľudí sa delilo o jedno vedro s vodou a o druhé na potreby. Celodenná strava pozostávala z troch suchárov a jednej konzervy s krúpami. To ani zďaleka nebolo najtraumatizujúcejšie.
Týždne a týždne dlhej cesty v neľudských podmienkach, až konečne dorazili na miesto. Ťažká práca v lese, v krutých mrazoch a neustály hlad a strach. Aj taký bol gulag
Upozorňujeme, že zábery v oboch reportážach nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.
Z rozprávania pani Sosnárovej behá mráz po chrbte. Je neuveriteľné, ako dokázala vôbec prežiť v gulagu 20 rokov. Ďakovala Bohu za každý deň, za každú jednu minútu, počas ktorej ostala v sovietskych lágroch ešte nažive.
V tábore bola spolu aj so sestrou. Matka sa zbláznila hneď na začiatku a takmer ich sama zabila. Bachari ju za to na mieste popravili.
Dve malé dievčatá museli zažívať peklo na zemi samy. Nechali si ich dokonca aj po Stalinovej smrti, keď už púšťali domov aj vojnových zajatcov. Do Československa sa nakoniec dostali vďaka šťastnej náhode.
Desivé spomienky na gulag ich prenasledovali celý život. Každý mesiac ju vypočúvali a zastrašovali. Šesťdesiat rokov preto spolu so sestrou mlčali o tom, čo museli prežiť.
Roky sa pod vplyvom Sovietskeho zväzu o zverstvách v pracovných táboroch mlčalo. Nahlas sa to neodvážil nikto povedať. Čo je zvláštne, o gulagoch sa veľa nerozpráva ani 20 rokov po revolúcii. Preto svoj príbeh zvečnila aspoň v knihe.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
