V indexe komisia celkovom hodnotila 263 regiónov v únii.
Európska komisia už po tretí raz - po rokoch 2010 a 2013 - uverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti pre 263 regiónov EÚ. Ide o štúdiu, ktorá jednotlivým regiónom poskytuje užitočné poznatky a pomáha im zvyšovať ich ekonomickú výkonnosť. Konkurencieschopnosť slovenských regiónov voči indexu z roku 2013 zostala v podstate nezmenená.
Komisia pripomenula, že konkurencieschopný región je taký, ktorý dokáže firmám aj obyvateľom ponúknuť atraktívne a udržateľné prostredie na život a prácu.
Index pozostáva z 11 pilierov, ktoré predstavujú rôzne aspekty konkurencieschopnosti a prostredníctvom týchto pilierov hodnotí silné a slabé stránky regiónov. Piliere sa delia do troch skupín: základná skupina, efektívnosť a inovácie. Základná skupina sa zameriava na päť pilierov: inštitúcie; makroekonomická stabilita; infraštruktúra; zdravie a základné vzdelanie. Tieto piliere predstavujú základné a najdôležitejšie hnacie sily všetkých typov hospodárstva.
Silné hlavné mestá
Vďaka novému interaktívnemu webovému nástroju je možná detailnejšia analýza a porovnanie jednotlivých regiónov - s tými, ktoré sú im podobné z hľadiska hrubého domáceho produktu na obyvateľa alebo so všetkými regiónmi EÚ súčasne.
Tento nástroj umožňuje zistiť, aké skóre dosiahol konkrétny región v kategórii inovácií, riadenia, dopravy, digitálnej infraštruktúry, zdravia či ľudského kapitálu a pomáha regiónom identifikovať ich silné aj slabé stránky a investičné priority pri príprave stratégií rozvoja.
Eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretuová pripomenula, že každý región je jedinečný a preto EK ponúka pomoc šitú na mieru, ktorej cieľom je posilniť jednotlivé regióny a umožniť im využiť ich silné stránky a výhody.
Celkovo sú výsledky z roku 2016 v súlade s rokom 2013. Základnými hybnými silami konkurencieschopnosti zostávajú silné oblasti hlavných miest a metropol. Účinky presahovania je vidno vo väčšine severozápadných európskych krajín, kým vo východných a v južných regiónoch EÚ je tento fenomén oveľa zriedkavejší. V mnohých prípadoch možno sledovať veľké rozdiely v rámci jednotlivých krajín, kde región hlavného mesta predbieha zvyšok krajiny, čo je opätovne aj prípad Slovenska.
Bratislavský kraj si zo štyroch regiónov SR vedie najlepšie. V rebríčku konkurencieschopnosti je na 96 mieste z 263 regiónov, keď na škále od 1 do 100 získal skóre 65,4 bodov.
Podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS)- keď priemer 28 krajín EÚ je 100 - má Bratislavský kraj hodnotu PPS 187 a tretiu najlepšiu pozíciu zo všetkých 263 regiónov. Na rozvojovej škále od 1 do 5 bodov patrí kraju najvyššie číslo 5.
Ostatné tri slovenské kraje sú v zóne slabšej konkurencieschopnosti, podobne ako väčšina regiónov Estónska, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Poľska či juhu Portugalska, Španielska a Talianska. Najhoršie v rebríčku konkurencieschopnosti dopadli regióny Bulharska, Rumunska ale aj Grécka a najjužnejšie regióny Talianska.
Západoslovenský kraj má index rozvoja 33,8 (196/263), známku 2 na rozvojovej škále a PPS na úrovni 72 (196/263). Stredoslovenský kraj má index rozvoja 29,7 (233/263), známku 2 na rozvojovej škále a PPS na úrovni 60 (226/263). Východoslovenský kraj má index rozvoja 24 (225/263), známku 2 na rozvojovej škále a PPS na úrovni 52 (241/263).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
