Nás by ale mohli dobehnúť krajiny, s ktorými sme spoločne vstupovali do EÚ.
Každý Slovák sníva o švajčiarskom plate, no čím východnejšie, tým sú platy nižšie. Veľké platové rozdiely lákajú ľudí aby cestovali za prácou do inej krajiny. Práve toto môže ale byť dôvodom, prečo mzdy nerastú ako by sme chceli.
Naše príjmy sa zvyšujú každým rokom, ale nie takým tempom, aby sme dobiehali vyspelé, či rozvinuté krajiny.
"Po zohľadnení sme vyrátali, kedy ich vôbec dobehneme. A zistili sme, že pri súčasnom tempe nikdy nedobehneme Švajčiarsko. Keby sme tempo zvýšili o 20 percent trvalo by to 367 rokov, " hovorí Monika Uhlerová, viceprezidentka KOZ.
Nás by ale mohli dobehnúť krajiny, s ktorými sme spoločne vstupovali do EÚ. O desať rokov by nás platovo mohla dobehnúť napríklad Litva.
Odborári preto hovoria, že práve, keď sa našej ekonomike darí, mohli by sa približovať mzdy v rámci celej Únie. Slováci by tak neodchádzali za zárobkami do cudziny a nám by nechýbala pracovná sila. Tú už dopĺňame zamestnancami z chudobnejších krajín a štát chce ísť ešte ďalej.
Podľa medzinárodnej organizácie pre migráciu je názor, že cudzinci nám berú prácu iba mýtom.
"V drvivej väčšine krajín je to ale tak, že migranti sa zaujímajú skôr o miesta, kde naši nemajú záujem. Dokonca prispievajú odvodmi do nášho rozpočtu a my im nie sme schopní vyplatiť napríklad dávky v nezamestnanosti, ak o prácu prídu," dodáva Zuzana Vatráľová šéfka Úradu medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Pracovná migrácia tak ostáva veľkou témou medzi členskými štátmi, ktoré začínajú upozorňovať, že je dôležité mať za rovnakú prácu aj rovnaké ohodnotenie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
