Ako zistiť, či nám niekto klame? Chcete vedieť pravdu? V tomto článku sa dozviete, aké sú varovné signály klamstva.
Malé deti predstierajú plač, potom prestanú, počkajú, pozrú sa, kto prichádza a potom plačú ďalej. Jednoročné sa naučia pravdu zatajovať. Dvojročné už blafujú. Päťročné manipulujú lichôtkami. Deväťroční sú majstri ututlávania. Počas vysokej školy študenti klamú matke pri každej piatej interakcií.
Klamstvo počujeme každý deň v priemere 10 až 200 krát. Už od nepamäti sa
ľudia snažili zistiť, kto klame, či už mučením, polygrafmi, detektor
očí či pomocou skenera mozgu. Väčšina týchto zariadení sa ale dala
oklamať dôraznejším tréningom a nedalo sa na ne stopercentne spoľahnúť.
Nikto nechce byť klamaný, no odhaliť klamára môže byť neuveriteľne náročné. Našťastie existujú spôsoby, ako sa dá zistiť, či vám niekto klame. Tejto téme sa na svojom portáli venuje britský denník The Telegraph.
Spoľahlivý návod neexistuje
Odborníci z celého sveta sa touto problematikou zaoberajú už desaťročia. Študujú záznamy zo súdnych siení a počúvajú nahrávky svedectiev a rozhovorov, no jednotný a spoľahlivý návod, vďaka ktorému odhalíte klamstvo, zrejme neexistuje.
Vedci z University of California nedávno zverejnili najnovšie štúdiu z tejto oblasti. Hlavným zistením je, že ľudia majú počas klamania rozšírené zrenice a rozprávajú vyššie posadeným hlasom. Súvisí to so zvýšeným napätím a koncentrovaním sa.
Klamári okrem toho majú vo zvyku častejšie opakovať slová alebo celé frázy ako ľudia hovoriaci pravdu. Ukázalo sa, že rozšírený mýtus, podľa ktorého sa klamár prezradí častým žmurkaním, neplatí. Ďalšími neverbálnymi prejavmi klamania, ktoré vedci spozorovali, sú mimovoľné „tiky", ako napríklad hranie sa s vlasmi alebo s prstami. Klamári tiež zvyknú opakovať otázky, aby tak získali viac času na prípravu vymyslenej odpovede.
Klamári nemajú problém s očným kontaktom
Vedci z University of Michigan na základe preskúmania stoviek hodín záznamov zo súdnych procesov zistili, že klamári sa napriek všeobecne zaužívanej predstave nevyhýbajú očnému kontaktu, ale naopak ho vyhľadávajú viac, ako ľudia hovoriaci pravdu.
Pri klamstve sa častejšie mračia a robia grimasy. Vo svojej reči často používajú slovné barličky, ako napríklad „ehm", „nó". Do výskumu prispeli aj odborníci z University of Texas, ktorí prišli na to, že klamári často používajú vo vetách spojky - „ale", „okrem","ani". Okrem toho majú vo zvyku sa dištancovať od toho, čo tvrdia. Prejavuje sa to tak, že sa vyhýbajú slovu „Ja" a radšej sa vyjadrujú v tretej osobe.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
