Táto žena musela urobiť jedno z najťažších rozhodnutí v živote.
Príbehov o tom, prečo sa ženy rozhodli vzdať sa svojho ešte nenarodeného dieťaťa pribúda na internete čoraz viac pod hashtagom #shoutyourabortion. Ide o povzbudenie žien, aby sa vzdali hanby, ktorú cítia. O svoj skutočný príbeh sa pre HuffingtonPost podelila aj Lindsey Averill. Toto je jej príbeh.
Nie je to ani rok, čo som sa ja a manžel Randy usmievali od ucha k uchu, keď nás zavolala zdravotná sestra do ambulancie, kde nás čakal morfologický ultrazvuk. Išlo o skontrolovanie anatómie dieťatka. Bola som v 21. týždni tehotenstva a už sme vedeli, že budeme mať dievčatko. Premýšľali sme nad menami ako Madison či Lexi.
Tešili sme sa, pretože na tomto ultrazvuku už vidíte, ako dieťatko začína vyzerať. Je to okamih, kedy vidíte pršteky, črty tváre, chrbticu. Pozreli sme sa na našu dcérku a nechali sme si vytlačiť obrázok.
Sestra nám ukázala jej ručičku, nožičku, ale akosi dlho sa zameriavala na hlavičku dieťaťa. Niekoľkokrát som musela zmeniť pozíciu a snímačom ma tak zatlačila do brucha, až to bolelo. Spýtala sa ma, v koľkom som týždni. Povedala som jej, že v 21., ale spýtala sa, či som si istá.
Mala som z toho zlý pocit. Niekoľko minút sme potom čakali na lekára. Manželovi som povedala, že bude všetko v poriadku. Veď sme už vylúčili všetky zlé veci. Takže to nič nebude. Povzbudivo prikývol, pritisol si k sebe fotografie z ultrazvuku.
Ale nebolo to v poriadku. Nášmu dievčatku sa mozog nevyvinul tak ako mal a aj so srdcom to nevyzeralo dobre. Takže nie je šanca, aby bolo naše dieťa zdravé? Lekár mi odpovedal, že vždy je tam šanca, ale vývoj nášho dieťaťa nie je normálny.
Odišli sme domov a stretli sa s rodinou. Snímky som ukázala môjmu otcovi, ktorý je gynekológ a neonatálnemu neurológovi. Nikto mi nechcel povedať detaily, ale všetci mi stále opakovali, že hoci svoje dieťa v bruchu cítim, nikdy nebude v poriadku.
Najťažšie rozhodnutie
S manželom sme sa rozhodli, že našu dcérku na svet neprivedieme. Ísť na potrat v 21. týždni na Floride nie je jednoduché. Jedna klinika bola vzdialená asi hodinu cesty od nášho domu. Každý deň ju obklopovali demonštranti bojujúci za život. Nemohla by som odtiaľ odchádzať so zlomeným srdcom a úplne spustošená sprevádzaná ich nenávistnými pokrikmi.
Interupcia je v tomto štádiu tehotenstva zložitá a aj život ohrozujúca. Chcela som byť v dobrej nemocnici. Našťastie sme mali dostatok financií a známych, vďaka čomu sme sa dostali do nemocnice Mt. Sinai Hospital v New Yorku.
Snažila som sa rozlúčiť s dieťatkom v mojom brušku a prijať moje rozhodnutie, ale nemohla som spať, nemohla som jesť. Niekedy sa mi ťažko dýchalo. Čas sa krátil a ja som cítila, ako moje telo zlyhalo. Sklamala som ju. Akoby som urobila neinformované rodičovské rozhodnutie, a to ma zabíja. Veľmi som sa bála. Nemohla som prestať pátrať na internete a študovala štatistiky. Koľko žien ako ja sa dozvedelo o rovnakej diagnóze a narodilo sa im zdravé dieťa? Je tu možnosť, že sa lekári mýlia? Našla som pár matiek, ktoré to riskli a ich deti boli v poriadku.
Ešte pred odletom do New Yorku som s otcovou pomocou vyhľadala ďalšieho skvelého odborníka a požiadala ho o názor. Verdikt bol jasný. Nášmu dievčatku chýbala časť mozgu, do jej srdca neprúdilo dosť krvi, nemalo vyvinutý nos a jeho život by bol plný bolesti.
Rozhodla som sa pre potrat, aby som ukončila bolesť nášho dieťaťa, jej budúcu bolesť, moju bolesť, bolesť môjho manžela, bolesť ľudí, ktorí nás majú radi. Urobila som to aj preto, že ak by som ju donosila, priviedla na svet a ona by mi zomrela v náručí, prišla bxy som o rozum. Bola to najlepšia voľba. Pokiaľ ide o mňa, bola to jediná možnosť.
Bolo to tiež rozhodnutie, ktoré som mohla urobiť len vďaka mojím privilégiám ako dcéry z vyššej strednej triedy so vzdelanostnými a ekonomickými výhodami, ktoré mi takýto život poskytuje. Vždy som bola za to, aby mali ľudia na výber. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí verili, že neskorý termín potratu je necivilizovaný. Viem, že opak je pravdou. Vždy budem hlasovať a bojovať za to, aby ostala možnosť neskoršieho potratu legálnou.
Nechať ju ísť ešte stále bolí. A zatiaľ sme sa nedočkali šťastného konca. Nepodarilo sa nám mať zdravé dieťa. Je tu ešte jedna vec, ktorou som si úplne istá. Voľba pre neskorší potrat bola pre mňa požehnaním. Necítim hanbu a nikdy by som sa inak nerozhodla.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
