Ako ukazuje tento prípad, spochybniť poslednú vôľu človeka, nie je až také ťažké.
Závet, posledná vôľa človeka, je vážnym rozhodnutím, ktoré by mali rešpektovať všetci. No nie vždy je to tak. Ak nebohý nezanechá majetok rodine, problémy a nespokojnosť sú na svete a často končia na súde.
Na pani Alicu si všetci spomínajú ako na kultivovanú a inteligentnú dámu. Deti nemala. Roky žila s hudobným skladateľom Františkom Havlíčkom. „Ona bola pekná do poslednej chvíli," hovorí jej kamarátka. A také by zostali spomienky, nebyť toho, že sa na sklonku života rozhodla neodkázať majetok rodine, ale svojej priateľke.
„Ja si ju ako dieťa pamätám, lebo bývali v prenájme na Teplickej a ja som bývala na februárke a mali psa. Chodievala som s pánom Havlíčkom na prechádzky. Takto sme sa vlastne zoznámili. Na klavíri nám hral, keď niečo zložil. Vtedy som tomu veľmi nerozumela a pre mňa to bolo pekné," opísala Ľudmila Galbavá, priateľka pani Alice.
Potom sa ich životné cesty rozišli. No pred rokmi sa s pani Alicou stretli opäť. „V roku 90 som ju stretla v trolejbuse. Každý deň sme si telefonovali," hovorí Ľudmila. A neostalo len pri tom. „Všetko mi rozprávala, že kde má doklady od pozemkov, od bytu, kde sú tamtiemy po pánovi Havlíčkovi. Takže som všetko vedela, že kde čo je, ale nevedela som, prečo mi to hovorí," tvrdí Ľudmila.
V tom čase žila pani Alica už sama. Keď jej druh zomrel, odkázal jej všetok majetok. „Nechcela sa rozlúčiť so žiadnou jeho vecou. Všetky ich milovala," hovorí pani Ľudmila. Všetky veci po nebohej zostali v jej byte. Dvanásť rokov sa totiž vlečie súdny spor o to, komu jej majetok patrí.
„Ona mi niekoľkokrát povedala, že nechce, aby jej majetok dedila rodina, pretože vedela, že majetok rodiny Havlíčkovým, sa nikdy nedostane k nim. A ona nebude môcť splniť záveť, ktorú napísal pán Havlíček," hovorí pani Ľudmila.
Bol tu aj iný dôvod. „Bola na nich nahnevaná, aj na neter a hlavne na synovca. Hlavne kvôli tomu, že on chcel, aby tie rodinné pozemky v Pukanci prepísala iba naňho. Vtedy medzi nimi začala vojna," tvrdí Ľudmila.
Rodina pani Alice to ale vidí inak. Závet sa rozhodla spochybniť. Pani Alica vraj v čase jeho spísania trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou na takýto úkon.
„Závet ako taký je jedna z najstarších možností. Bolo to niečo, čo sa považovalo za najelementárnejšie právo každého človeka, to je rozhodnúť o tom, komu ostane majetok po jeho smrti. Takže v tomto prípade je to naozaj inštitút, ktorý by mal mať určitý rešpekt," hovorí advokát Peter Chrašč.
„Platila som všetko, čo sa týkalo nemocnice. Platila som betániu aj pohreb. Trinásť rokov sa ma nikto nespýtal, čo to stálo. A kto platil nájomné za tento byt? Ja!" hovorí pani Ľudmila.
Priestor na vyjadrenie sme samozrejme ponúkli aj rodine pani Alice. Nikto z nich ale na kameru hovoriť nechcel. Podľa nich si mohli za 12 rokov sporu obe strany uplatniť na súde svoje nároky a práva a odkázali nás na súdne rozhodnutia.
„To sa mi práveže nepáčilo na tom súde, že celá rodina prišla a svedčili proti nej," hovorí pani Ľudmila. Napriek tvrdeniam rodiny ale súd prvýkrát rozhodol v prospech pani Ľudmily. „Uznalo sa, že je závet právoplatný," hovorí.
Po odvolaní rodiny ale bolo všetko inak. Ten istý súd rozhodol po troch rokoch, že závet je neplatný. Súd sa opieral predovšetkým o znalecký posudok, ktorý tvrdí, že pani Alica trpela v čase spísania závetu demenciou stredne pokročilého stupňa s narušeným úsudkom. Závet nebola schopná spísať slobodne ani vážne a nebola schopná uvedomiť si následky svojho konania.
„Znalecký posudok hovorí o určitej diagnóze, ktorá by už mohla dávať dôvod na to, že tá pani si v tomto prípade už nemusela naozaj uvedomovať všetky svoje konania a rozhodnutia, avšak pre túto diagnózu v lekárskych správach, ktoré boli urobené za života sa nikdy nedáva nejaký relevantný podklad," hovorí advokát Chrašč.
Lekárske správy totiž hovoria, že pacientka je bez známok psychickej poruchy. Trpí iba ľahkým stupňom dementného syndrómu a je zodpovedná za právne úkony. „Ona to vydedukovala len podľa toho, čo rozprávala jeho rodina. Mňa sa nič nepýtali," hovorí pani Ľudmila.
V posudku absentuje aj taká zásadná vec ako je svedectvo notárky, pred ktorou pani Alica závet podpísala. „Notár vždy zváži podľa jednotlivých okolností, či ten účastník vie posúdiť tie jednotlivé okolnosti prípadu. Ak by ten účastník vykazoval známky toho, že nevie o sebe alebo nerozumie tomu, čo sa robí, určite by som odmietla takéto spísanie závetu," hovorí notárka Jarmila Polakovičová.
„Ten notár je ďalší korunný svedok, ktorý v tomto prípade vie posúdiť alebo vyvrátiť túto skutočnosť, pretože závet urobený pred notárom má naozaj veľmi silnú váhu vo vzťahu k rozhodovaniu toho človeka a je považovaný častokrát v zahraničí za nespochybniteľný," dodáva advokát.
„Túto pani som dlho poznala. Chodila ku mne, ja som chodila k nej. Poznala som jej názory," hovorí notárka Polakovičová.
Rozhodnúť o tom, kto a koľko dostane po smrti z vášho majetku, je základným právom každého z nás. Ak totiž závet nespíšete, majetok sa rozdelí podľa zákona a zdedia ho aj tí, ktorým by ste najradšej nenechali ani cent. No ako ukazuje aj tento prípad, spochybniť poslednú vôľu človeka, nie je až také ťažké a nebohý by sa možno aj v hrobe obracal, keby vedel, čo sa po jeho smrti deje.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
