Podľa Dubovcovej by mali v nich muži zákona obmedzovať osobnú slobodu. Kaliňák tvrdí, že tieto miesta, ktoré nie sú celami policajného zaistenia sú takmer každom obvodnom policajnom oddelení.
Polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, no nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim. Ide zväčša o mrežami oddelenú časť chodby, v ktorej sa nachádza iba stolička a zabudované oká či držadlá na pripútanie osoby.
Upozornila na to v stredu (19. 10.) verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, podľa ktorej sú takéto priestory nelegálne a polícia ich využíva bežne. Do Národnej rady SR preto predkladá mimoriadnu správu, ktorou žiada ich okamžité zrušenie.
"Je to maximálne závažné porušovanie základných práv, ktoré sa týka veľkého počtu ľudí. Polícia to používa ako bežnú rutinnú prax, to je v demokratickom a právnom štáte neprípustné," povedala Dubovcová, ktorá navrhla prerokovať jej mimoriadnu správu na najbližšej schôdzi parlamentu.
"Prioritne je potrebné zrušiť tieto priestory a zakázať takúto prax. V opačnom prípade to Slovensko vyčleňuje z priestoru európskych demokratických štátov," podotkla. Ako tvrdí, využila všetky možné prostriedky na to, aby k zmene došlo, no doteraz sa tak nestalo.
Kaliňák reaguje na Dubovcovú
Vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody
osôb, no nie sú celami policajného zaistenia, sa podľa ministra vnútra
Roberta Kaliňáka (Smer-SD) nachádzajú na takmer každom obvodnom
policajnom oddelení.
„Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré ale nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania," povedal minister.
V roku 2014 sa verejná ochrankyňa práv rozhodla venovať prieskumu podmienok v celách policajného zaistenia. V rámci tohto prieskumu bolo navštívených 19 policajných útvarov, kde sa zistilo, že polícia využíva takéto priestory. Dubovcová eviduje aj štyri podnety od dotknutých osôb a podľa nej je dôkazom nelegálnosti takýchto priestorov aj nedávny prípad dobitého muža na polícii v Lučenci.
"Ten dôkaz tu máme, lebo ten človek bol dobitý skoro na smrť v týchto priestoroch. Bol tam bez akéhokoľvek dokladovania umiestnený viac ako 24 hodín, bez prístupu k WC a k vode. Bez možnosti zavolať si pomoc, čo je absolútne neprijateľný postup v demokratickom a právnom štáte," skonštatovala Dubovcová.
Tomáš Čitbaj z Kancelárie verejného ochrancu práv upozornil, že v zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia.
"Žiadny iný spôsob polícia použiť nemôže. To vyplýva z Ústavy SR, ktorá hovorí, že nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Je otázka, prečo polícia koná, ako koná, keď je stanovený zákonný limit," poznamenal.
Dlhodobý spor
Minister vnútra tvrdí, že spor v tejto veci vedú s Dubovcovou už dlho. Na stranu ministerstva i polície sa však podľa neho pridal aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
"Bol na Slovensku na kontrole a zhodnotil, že tieto veci sú v poriadku a dal nám aj nejaké odporúčania," podotkol Kaliňák. Jeho tlačový odbor spresnil, že výbor vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania takzvaných vyhradených priestorov, avšak ich existenciu nenamietal. "Odporučil prijať opatrenia v súvislosti s režimom. Uviedol, že vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie je väčšina vyhradených priestorov nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín," vysvetlilo ministerstvo. Podľa Kaliňáka sa budú riadiť odporúčaniami výboru, ale aj verejnej ochrankyne práv.
Minister priznáva, že v niektorých prípadoch sú tieto priestory malé a chýba tam "klasická infraštruktúra", ako však podotýka, k zmene by malo dôjsť v rámci blízkej obnovy policajných obvodných oddelení. "Tieto priestory budú prechádzať určitou rekonštrukciou, to všetko chce čas a peniaze a tie musíme investovať podľa jednotlivých priorít," povedal Kaliňák.
Vyhradené priestory sa podľa neho zriadili v čase, keď ľudsko-právne inštitúcie napadli pripútavanie zadržaných k tyči či madlám. "Treba ich ale odlišovať od ciel predbežného zadržania. To je úplne niečo iné, tie sú v pohode, ale sú len vo vybraných miestach na Slovensku," podotkol minister s tým, že vyhradené priestory sú klasické cely, no nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania.
Dubovcová trvá na tom, že používanie takýchto priestorov je závažné porušovanie základných práv, ktoré sa týka veľkého počtu ľudí. "Polícia to používa ako bežnú rutinnú prax, to je v demokratickom a právnom štáte neprípustné," povedala.
Tomáš Čitbaj z Kancelárie verejného ochrancu práv upozornil, že v zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia. "Žiadny iný spôsob polícia použiť nemôže. To vyplýva z Ústavy SR, ktorá hovorí, že nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Je otázka, prečo polícia koná, ako koná, keď je stanovený zákonný limit," poznamenal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
