Richad Sulík povedie stranu SaS ďalšie štyri roky

Na snímke predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík Zdroj: TASR

To, že žiadnych protikandidátov nemal, hodnotí Sulík pozitívne.

Voľba predsedu strany SaS je hlavným bodom mimoriadneho kongresu liberálov, ktorý dnes zasadne v Bratislave. Jediným kandidátom na tento post je súčasný šéf strany a europoslanec Richard Sulík. Ten sa v priebehu kongresu svojho postu vzdá a vzápätí bude do staronovej funkcie opäť kandidovať.

To, že nakoniec žiadnych protikandidátov nemá, hodnotí Sulík pozitívne. „Novinové články ustáli, nikto to už nerieši, bude kongres, a potom pokoj," povedal pre TASR. Napriek tomu, že podpredsedovia SaS Jozef Mihál a Ľubomír Galko napokon nekandidujú, Sulík pôvodný scenár zachová a vedúcej straníckej funkcie sa na kongrese vzdá.

„Áno, vzdám sa a budem kandidovať opäť. Je to dohodnuté aj s podpredsedami strany Galkom, Mihálom a Janou Kiššovou," povedal. Mimoriadny kongres má podľa Sulíka potvrdiť pripravenosť SaS prevziať po najbližších parlamentných voľbách zodpovednosť za Slovensko. „Aj kongres prispeje k tomu, že budeme pripravení," deklaroval.

Jozef Mihál oznámil zámer kandidovať na šéfa SaS v apríli. Vyjadril vtedy presvedčenie, že konkurencia je prospešná vec a že svojou kandidatúrou môže popohnať súčasného predsedu Sulíka, aby sa nad niektorými vecami zamyslel o čosi viac. Kandidatúru vtedy nevylučoval ani Galko. Kongres s voľbou predsedu sa mal konať v roku 2017.

V polovici mája však prišiel Sulík s vyhlásením, že zvoláva mimoriadny kongres už na dnešný deň, vzdá sa svojej funkcie a bude opätovne kandidovať na predsedu. „Dôvodom nie je rozkol v strane, dôvodom je neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách, a strane škodí," uviedol Sulík. Poukázal na to, že podobná diskusia, ktorá sa týka vedenia SaS, sa začala viesť po neúspešných voľbách v roku 2012 a niečomu podobnému sa chcel teraz vyhnúť.

O štyri dni neskôr si Mihál svoju kandidatúru rozmyslel. „Oficiálne oznamujem, že nebudem kandidovať na mimoriadnom ani inom kongrese. SaS sa neštiepi, neuvažujem o odchode, zostávam poslancom SaS, podpredsedom a členom Republikovej rady," povedal Mihál. Rozhodol sa tak po stretnutí so Sulíkom.

„Našli sme spoločnú reč, veľa vecí sme si vyjasnili a dohodli sme sa. Obidvaja chápeme, že náš súper je strana Smer-SD. Obidvaja chceme, aby SaS bola pripravená prevziať zodpovednosť za Slovensko po najbližších voľbách," doplnil Sulík.

Ľubomír Galko následne 2. júna potvrdil, že nebude kandidovať ani on. „Vzhľadom na odstúpenie Jozefa Mihála z kandidatúry a verejné vyhlásenie Richarda Sulíka, že SaS zostane pod jeho vedením pravicovou liberálnou stranou, je moja kandidatúra v danej chvíli a v týchto voľbách predsedu SaS bezpredmetná," uviedol Galko v stanovisku.

Stranu SaS povedie aj ďalšie štyri roky Richard Sulík

Najsilnejšiu opozičnú stranu SaS povedie aj ďalšie štyri roky Richard Sulík. Rozhodli o tom delegáti dnešného mimoriadneho kongresu SaS. Sulík v tajnej voľbe získal 111 hlasov od 113 prítomných delegátov. Poslanec Európskeho parlamentu, ktorý stranu vedie od jej začiatku v roku 2009, bol jediným kandidátom na tento post.

Zmeny nenastanú ani na podpredsedníckych kreslách. Sulík navrhuje do týchto pozícií doterajších podpredsedov Janu Kiššovú, Ľubomíra Galka a Jozefa Mihála. O týchto pozíciách definitívne rozhodne Republiková rada SaS, ktorý by mala zasadnúť ešte v júni.

Voľba predsedu strany SaS bola jediným bodom mimoriadneho kongresu liberálov. To, že nakoniec žiadnych protikandidátov Sulík nemal, hodnotil pozitívne. "Novinové články ustáli, nikto to už nerieši, bude kongres, a potom pokoj," povedal pre TASR. Napriek tomu, že podpredsedovia SaS Jozef Mihál a Ľubomír Galko napokon nekandidovali, Sulík pôvodný scenár zachoval a vedúcej straníckej funkcie sa na kongrese najskôr vzdal.

Mimoriadny kongres mal podľa Sulíka potvrdiť pripravenosť SaS prevziať po najbližších parlamentných voľbách zodpovednosť za Slovensko. "Aj kongres prispeje k tomu, že budeme pripravení," deklaroval.