Šesť dní po výbuchu v atómovej elektrárni pána Pavla a ďalších zväzákov poslal vtedajší režim na "výpravu smrti".
Černobyľskú katastrofu sa vtedajšia komunistická moc v Sovietskom zväze snažila niekoľko dni tajiť. Že sa na Ukrajine nič vážne nestalo mali dokázať i medzinárodné športové hry mládeže. Z 18 člennej výpravy z bývalého Československa žije už iba jediný športovec.
Pána Bicáka najviac trápi to, že za spôsobené útrapy sa mu doteraz nikto neospravedlnil a ani neodškodnil
Pán Pavol mal v čase výbuchu Čenobyľu 36 rokov. S ďalšími 17 zväzákmi z celého Československa ich šesť dní po havárii v Černobylu poslali na Ukrajinu. Podľa neho to bola výprava smrti a sám o sebe tvrdí, že „je posledný mohykán".
Niekoľko dní sa nad športovcami vznášal radioaktívny mrak. O havárii v jadrovej elektrárni sa medzi nimi síce šuškalo, no oficiálne im nikto nič nepovedal."Športovalo sa dobre, nebolo zle. Veď nás obsluhovali ako keby nejaký králi prišli," spomína si pán Bicák.
V Kyjeve vtedy nezrušili ani tradičnú prvomájovú demonštráciu, ale ani medzinárodné cyklistické Preteky mieru. "Dokonca aj vtedajší obyvatelia Ukrajinskej zväzovej republiky sa o tom dozvedeli až s niekoľkodňovým oneskorením," povedala nám učiteľka prešovského gymnázia s vyučovacím jazykom ukrajinským.
Pán Pavol sa až po návrate domov dozvedel čo sa vlastne na Ukrajine stalo. Všetci športovci postupne začali mať vážne zdravotné problémy. Väčšinou to bola rakovina štítnej žľazy a pečene.
Sám vraj hrobárovi ušiel z lopaty. Stále ho trápi niekoľko diagnóz, ich príčinu lekári doteraz nezistili. Je však presvedčený, že je to následok Černobyľu. Vysvetliť si nedokáže ani preliačiny, ktoré mu vznikajú na nohe keďsi prstom zatlačí na sval.
Pána Bicáka najviac trápi to, že za spôsobené útrapy sa mu doteraz nikto neospravedlnil ani neodškodnil. Z 300 eurového dôchodku ledva vyžije.
Reportáž nakrútil Martin Jedinák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
