Poslanci si odhlasovali septembrový termín predčasných volieb. Odborníci sa zhodujú, že kampani budú dominovať ceny energií, podpora Ukrajiny a hodnotové otázky. Ďalšie kauzy Smeru už Robertovi Ficovi nemusia uškodiť. Otázne bude, či sa na protikorupčnej vlne znova povezie Igor Matovič.
Ústavnou väčšinou parlament rozhodol, že predčasné voľby budú 30. septembra. Hlasy dodalo nakoniec 92 poslancov, no do poslednej chvíle nebolo isté, že jesenný termín prejde. Opozícia navrhovala májový a júnový termín, proti skorším voľbám nebola ani SaS a Sme rodina.
Načasovanie volieb je dôležité z viacerých dôvodov. Niektorým stranám dáva neskorší termín výhodu, pre iné to bude výzva.
Najväčší úžitok z neskoršieho termínu majú strany, ktoré ešte len vznikajú. Ide napríklad o projekt Mikuláša Dzurindu. Ten sa spojil s Miroslavom Kollárom a jeho stranu Spolu premenovali na Modrá koalícia. Do septembra môžu zbierať nové tváre, tvoriť program a zbierať podporu.
Novým subjektom je aj Jablko Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Stranu ešte nezaložila, ale do septembra môže stihnúť pozbierať podpisy a vytvoriť stranu so štruktúrami a programom. Ak by boli voľby v máji alebo v júni, mala by veľký problém to stihnúť.
Čaká sa ešte aj na rozhodnutie a ďalšie kroky Eduarda Hegera. S najväčšou pravdepodobnosťou odíde od Igora Matoviča a buď sa spojí s existujúcou stranou, alebo založí vlastnú. Aj jemu nahráva do karát neskorší termín volieb.
„Pomôže to aj konkrétnym jednotlivcom, ktorí ešte nevedia, po ktorom chrbte sa vyštverajú do parlamentu,” komentuje situáciu politológ Radoslav Štefančík.
Šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích dodáva, že septembrový termín môže pomôcť aj stranám súčasnej koalície. Majú viac času na prijímanie ďalších opatrení a sebaprezentáciu. Ministri majú lepší prístup k médiám a môžu byť viac videní ako opoziční politici a vďaka tomu si môžu zlepšovať imidž.
„Každá minca má dve strany. Z prieskumov vieme, že predstavitelia súčasnej vlády nie sú populárni ani dôveryhodní. Navyše dali opozícii argument, že si umelo predlžujú svoje vládnutie. Takže, pre koalíciu je to výzva aj riziko,“ vysvetľuje Hřích.
Politológ Štefančík je k vláde kritický. „Septembrový termín otvorene škodí demokracii, keďže predlžuje existenciu vlády, ktorá nemá legitimitu na spravovanie vecí verejných,“ konštatuje.
Otáznik visí aj nad stranou SaS, ktorá najviac dopláca na chaotickú politickú situáciu. Hřích potvrdzuje, že v prieskumoch už päť mesiacov liberáli klesajú.
Bola to práve SaS, ktorá v lete dala Matovičovi ultimátum na odchod z vlády. Nakoniec z Hegerovho kabinetu odišli liberáli, potom tvrdili, že budú Hegerovu vládu podporovať, nakoniec iniciovali hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde a zmenili aj postoj k hľadaniu novej sedemdesiatšestky.
Podľa Hřícha môže SaS uškodiť aj vznik nových strán, ktoré cielia na podobného voliča. Časť voličov SaS prebralo aj Progresívne Slovensko.
Politológ Štefančík nevylučuje, že SaS bude mať problém dostať sa do parlamentu.
„Predpokladám, že tvrdé jadro SaS môže byť tvorené piatimi percentami voličov. A zrejme práve ich tvrdému jadru nebude prekážať, že ich obľúbená strana už povalila druhú vlastnú vládu. Hovorí sa síce, že do tretice všetko dobré, ale ja si viem predstaviť, že to Richard Sulík zopakuje. Ale s touto perspektívou sa musí vysporiadať najmä volič SaS,” hovorí Štefančík.
Predseda Smeru Robert Fico koalícii vyčítal, že septembrový termín schválili preto, aby mohli využiť čas na kriminalizáciu opozície. Tvrdil, že má informácie z prostredia polície, že sa chystá ďalšie zatýkanie.
Hřích poukazuje na to, že vyšetrovanie káuz na Slovensku trvá dlho a zrejme ani Matovič neráta s tým, že by sa do septembra uzavreli kauzy vplyvných ľudí a politikov. Voličov Smeru podľa neho nové kauzy neodradia. Otázne bude len to, či sa Matovič znova chopí protikorupčnej agendy ako v roku 2020, vďaka čomu vyhral voľby a či si na tom bude vedieť získať voličov aj teraz.
Obaja odborníci sa zhodujú, že hlavnými témami volieb budú ceny energií, sociálne témy a vojna na Ukrajine. Aj v českých prezidentských voľbách sa podpora Ukrajiny ukázala ako veľká téma.
„Kampaň určite poznačí odlišný hodnotový pohľad niektorých strán na činnosť ruských teroristov na území nášho východného suseda. Viem si predstaviť, že sociálne siete budú plné hoaxov a úplne si viem predstaviť, že mimoriadne aktívni budú aj proruskí trolovia. Teroristi z Kremľa totiž vedia, že na Slovensku vždy dokázali nájsť dostatok svojich obdivovateľov,“ hovorí Štefančík.
Hřích dodáva, že kandidáti budú určite otvárať aj hodnotové témy. Matovič posledné mesiace útočí na transrodových ľudí. Je však podľa odborníka otázne, či budú voliči považovať Matoviča v tejto téme za autentického.
Pozrite si reportáž o predvolebnej kampani, ktorá nás čaká nasledujúcich osem mesiacov (1. 2.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
