Cigaretové ohorky dominujú vo voľne pohodenom odpade na Slovensku. Podobný problém riešia mnohé krajiny a niektoré z nich pristupujú aj k opatreniam, ktoré dokážu prekvapiť. Náš rezort životného prostredia si je problému plne vedomý a riešenia sa postupne začínajú črtať.
Katalánska vláda už niekoľko mesiacov zvažuje „zálohovanie“ cigaretových ohorkov. Každému, kto by na recyklačnom mieste odovzdal zvyšky cigariet v hodnote jednej škatuľky, by vyplatili štyri eurá.
Na zemi či v mori končí v tejto časti Španielska až 70 percent ohorkov.
Opatrenie je dnes len v štádiu nápadu. Ak by sa niekedy pretavilo do reality, sľubujú si od neho čistejšie priestranstvá a síce nízky, no stabilný príjem pre ľudí bez domova.
Fajčiari sú proti. Tento krok by totiž výrazne zvýšil cenu za škatuľku cigariet. V súčasnosti za ňu Španieli platia zhruba päť eur. Po prijatí spomínaného opatrenia by stála takmer dvakrát toľko, informuje The Guardian.
Doma už rok zálohujeme plastové fľaše a hliníkové plechovky. Opatrenie funguje nad očakávania.
Slovensko si stanovilo cieľ dosiahnuť recykláciu 90 percent obalov do desiatich rokov. Minister životného prostredia Ján Budaj ale tvrdí, že je táto méta reálna už v roku 2024.
Podľa organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-Pak sa podobného riešenia aj pri cigaretách slovenskí fajčiari báť nemusia. Zálohový systém je mimoriadne zložitý a finančne nákladný.
„Navyše, pri tejto výške zálohy a veľkosti ohorka by bola komplikovaná kontrola, za ktorý ohorok bola zaplatená záloha. Riziko zneužitia a obohacovania sa by bolo veľmi vysoké,“ podotýka organizácia.
Ministerstvo životného prostredia ale zvažuje iné opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť cenu cigariet, ak by náklady na ne výrobcovia presunuli na spotrebiteľov.
Cigaretové ohorky sú jednou z najrozšírenejších foriem odpadu. Filter je vyrobený z acetátu celulózy, čo je v podstate plastový materiál. Ide o syntetické vlákna, ktoré sa v priemere rozložia za desať rokov. V závislosti od podmienok to môže trvať aj 15 rokov.
Ohorky obsahujú okrem plastov aj toxíny, ktoré končia v podzemných vodách a v pôde. Prostredníctvom znečistenia vôd a pôdy sa toxické látky a mikroplasty môžu dostať aj do potravinového reťazca.
„Odhaduje sa, že iba jedna tretina cigaretových ohorkov skončí v koši,“ uvádza pre TVNOVINY.sk riaditeľka oddelenia komunikácie Envi-Pak Katarína Kretter.
Pravidelne analyzujú voľne pohodený odpad v našej prírode aj na uliciach. Poslednú takúto analýzu robili začiatkom vlaňajšej jesene v 32 lokalitách Slovenska.
„V prírode a na obývaných územiach sa nachádzalo na rozdiel od predošlých zberov najviac odpadu z cigaretových ohorkov,“ konštatuje Kretter.
„Medzi efektívne opatrenia patria pokuty, ak niekto odhodí na zem cigaretový ohorok. Výborným príkladom je napríklad Singapur,“ hovorí riaditeľka komunikácie Envi-Pak.
Každému, kto v Singapure spácha trestný čin znečisťovania životného prostredia, hrozí pokuta do výšky 1400 eur za prvé usvedčenie, 3000 eur za druhé a 7000 eur za tretie a každé ďalšie usvedčenie.
Okrem mastnej pokuty môže súd uložiť aj príkaz na vykonanie verejnoprospešných prác.
V roku 2015 udelil Singapur mužovi pokutu vo výške takmer 14000 eur za to, že z okna svojho bytu vyhadzoval cigaretové ohorky. Bezpečnostná kamera zachytila 34 takýchto priestupkov.
Aj organizácia Envi-Pak má za sebou úspešné projekty zamerané na prevenciu. „Spoločne s Ústavom verejnej politiky FSEV UK sme vyskúšali, ako pomocou behaviorálnych techník postrčiť ľudí k tomu, aby cigaretový ohorok odhodili do koša a nie na zem,“ uvádza Katarína Kretter.
„Pilotné projekty dopadli veľmi sľubne, napríklad na bratislavskom Štrkovci sa nám podarilo znížiť množstvo cigaretových ohorkov až o 74 percent,“ približuje Kretter.
Použili napríklad nálepky na chodníkoch, ktoré upozorňovali na toxicitu ohorkov. Nainštalovali aj hlasovací kôš, v ktorom mohli ľudia vhodením zvyšku cigarety vyjadriť svoj názor.
Pripravili aj bezplatný manuál, ktorý dokáže v boji proti ohorkom pomôcť samosprávam.
Kretter vypichuje aj projekt z dielne Huga Repáňa zo spoločnosti EkoButt. Slovák efektívne využil cigaretové filtre ako zmes do asfaltu v Žiari nad Hronom. Projektu sme sa venovali aj v reportáži, ktorú nájdete TU.
Obrovským plusom tohto nápadu je, že tak cigaretové ohorky neskončili ani v komunálnom odpade, kde majú tiež vysoké zastúpenie.
„Dobrou voľbou by bolo, ak by fajčiari vlastnili a používali osobný popolník, nádobku či obal, kam by si ohorky odkladali a následne ich vyhodili do koša,“ dodáva Kretter.
Rezort životného prostredia si je problému s ohorkami plne vedomý.
„Ministerstvo do platnej legislatívy už presadilo povinnosti pre výrobcov tabakových výrobkov za odpad vznikajúci z ich výrobkov. Tie začnú platiť počas roku 2024,“ približuje ministerstvo. Podľa rezortu už teraz prebiehajú iniciatívy zo strany výrobcov, ktoré sú zamerané na zber ohorkov.
Jednou z alternatív, ako sa vysporiadať s cigaretovými ohorkami, je zavedenie odvádzania poplatku za každú vyrobenú cigaretu alebo tabakovú náplň do nedymiacich cigaretových alternatív zo strany výrobcov. Práve tieto náklady navyše by sa mohli jednoducho preniesť na spotrebiteľov a zvýšiť cenu cigariet.
„Takýto systém funguje vo viacerých krajinách. Peniaze z poplatkov sa v rámci systému odpadového hospodárstva využívajú na zneškodnenie, alebo energetické zhodnotenie odpadu v podobe cigaretových ohorkov,“ uvádza ministerstvo.
V súčasnosti ale zvažuje ministerstvo skôr možnosť, že by sa pre tabakové spoločnosti zriadila špeciálna organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV), alebo by spadali pod už existujúce organizácie. V rámci OZV by samosprávam uhrádzali náklady spojené so zneškodnením cigaretových ohorkov.
Skôr, než začnú problém riešiť, chcú však uskutočniť analýzu voľne pohodeného odpadu v prírode. Potom nastavia vhodnú legislatívu na vyriešenie tejto situácie, sľubuje rezort.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
