Spoločne za Slovensko: Našou filozofiou je pozitívny patriotizmus (rozhovor)

Máme za to, že štát má byť len nočným strážcom.

Zoskupenie vlastencov, ktorí sú ochotní všetky svoje odborné i ľudské predpoklady vložiť do obrody a ozdravenia slovenskej spoločnosti. Takto definujú koalíciu Spoločne za Slovensko volební lídri troch strán (Nový parlament - NP, Právo a spravodlivosť a Slovenská ľudová strana - SĽS), ktoré vstupujú do volieb so spoločným koaličným programom.

"Cieľom je vymaniť Slovensko z biedy, v ktorom má väčšina ľudí problém prežiť, a vytvoriť zo Slovenska bezpečný, suverénny štát chrániaci národné záujmy a poskytujúci možnosť osobného i spoločenského rozvoja," uviedol pre TASR jeden z volebných lídrov koalície Spoločne za Slovensko Roman Ruhig.

Koalícia je spojením strán Nový parlament, Právo a spravodlivosť a Slovenská ľudová strana. Z čoho vyplynulo toto spojenie, na čom stojí vaša koaličná spolupráca?

R. Ruhig: Naším cieľom je poskytnúť slovenskej spoločnosti novú krv a nové srdcia, ktoré dokážu oživiť Slovensko. To totiž dnes pripomína chorého pacienta ležiaceho na ARO. A keďže pri záchrane pacienta je nevyhnutná tímová spolupráca, spojili sa strany symbolizujúce pozitívny patriotizmus.

Kde vy osobne vidíte vašu koalíciu v rámci politického spektra? Zdôrazňujete národné, zvrchované záujmy, odmietate proamerickú politiku i podriadenosť NATO. To sú pozície, z ktorých vychádza aj krajná pravica. Máte k nej blízko?

R. Ruhig: Nemáme blízko ani ku krajnej pravici, ale ani k samotnej pravici či ľavici. Sme za Slovensko a chceme presadzovať štát, ktorý bude poskytovať ochranu pred nebezpečenstvom zvonku, ochranu verejného poriadku, majetku a zdravia občanov a ktorý bude vytvárať spoločnosť poskytujúcu všetkým rovnaké šance.

Viac o strane si môžete prečítať TU.

Hoci ako predseda Nového parlamentu je stále vedený Jozef Behýl, ktorý bol lídrom NP aj v eurovoľbách v máji 2014, na vašej kandidátke nie je. Rovnako tam chýba aj Peter Puškár, zakladateľ a predseda strany Právo a spravodlivosť. Prečo absentujú?

R. Ruhig: Kandidovať je každého osobné rozhodnutie. Títo ľudia sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. Volebných lídrov každej zo strán zvolili predsedníctva strán s tým, že za SĽS je to Andrej Trnovec, za Právo a spravodlivosť Roman Ruhig a za Nový parlament Ondrej Klokoč.

Na kandidátnej listine je 91 mien. Majú všetky strany rovnaké zastúpenie?

R. Ruhig: Nepostupovali sme podľa parciálnosti, ale podľa toho, aby boli na kandidátke odborne zdatní ľudia ochotní dať srdce a dušu za slovenský národ. Musím upozorniť, že na kandidátke sú aj mnohí nestraníci.

Váš program je rozdelený do ôsmich bodov, programových priorít. Je to preto, lebo vám vyžrebovali číslo osem?

A. Trnovec: Osmička je pre nás osudové číslo. Totiž už vtedy, keď sme uvažovali o vytvorení koalície, bolo myšlienkou spojiť minimálne osem subjektov. Pri kreovaní sme preto navrhli, aby každý z tých subjektov, ktorý pôvodne prejavil záujem o vstup do koalície, sformuloval jednu svoju prioritu ako súčasť spoločného programu. Z toho vzišlo práve tých osem programových priorít. Tento fakt tak symbolizuje aj to, že hoci sa v koalícii napokon spojili iba tri strany, program zastupuje oveľa širšie záujmy než len záujmy týchto troch strán.

V rámci tohto programu presadzujete nielen zmenu volebného systému a vytvorenie dvojkomorového parlamentu, ale aj zmenu zahraničnej politiky. Čo pod tým treba rozumieť? Aj v kontexte vašej kritiky na súčasnú podriadenosť SR Európskej únii... Sledujete tým vystúpenie z únie a zmenu strategického spojenectva smerom na východ?

O. Klokoč: Naším zámerom nie je naviazanie sa na jedného strategické partnera, "vyčlenenie sa na jednu stranu". Cieľom SR by mala byť stratégia štyroch svetových strán, budovanie dobrých vzťahov a spolupráce so všetkými. Takáto stratégia je základom pre to, aby mohlo byť Slovensko bezpečnou krajinou, aby sa mohlo rozvíjať a malo budúcnosť. V našich úvahách ani nefiguruje zrieknutie sa členstva v EÚ.

Chceme však, aby sa toto spoločenstvo vrátilo k základnej myšlienke, ktorá ho zrodila. Teda k zoskupeniu, ktoré vytvára prostredie stabilnej, rozvíjajúcej sa, solidárnej Európy. To však nebude možné, ak nebudú mať všetci rovnocennú pozíciu, ak hlas malých štátov nebude mať rovnakú váhu ako tých veľkých. A tak to, bohužiaľ, v súčasnosti je.

Máte záujem výrazne posilniť inštitút referenda. Chcete, aby sa stalo záväzné v prípade rozhodovania štátu o strategických záležitostiach? Prípadne, aby sa znížil počet podpisov potrebný na jeho vyhlásenie?

R. Ruhig: Celkovo sme sformulovali osem bodov, ktoré sa týkajú referenda a možnosti ľudovým hlasovaním ovplyvniť legislatívny proces v krajine. Vychádzame pritom zo švajčiarskeho príkladu, keď prostredníctvom iniciatív môže verejnosť dosiahnuť doplnky ústavy. V našom prípade by sa ústavné zmeny mali diať len prostredníctvom celospoločenského referenda, ktoré sa však v takejto záležitosti môže konať len raz ročne.

Občania musia mať tiež právo vyvolať referendum v akejkoľvek otázke v rámci zahraničnej politiky či obrany Slovenskej republiky. Na vypísanie referenda by malo postačovať 100.000 vyzbieraných podpisov na petícii. Takisto podľa vzoru Švajčiarska, kde môže verejnosť prostredníctvom referend pripomienkovať každý zákon, by mala existovať tzv. ľudová iniciatíva občanov. Ak jej iniciátori vyzbierajú 10.000 podpisov, ich návrhom zákona sa musí zaoberať parlament. Rovnako by malo existovať aj tzv. ľudové veto - teda možnosť odmietnuť referendom návrh prijatého zákona.

Zasadzujete sa tiež o zásadnú zmenu daňového systému...

R. Ruhig: Zmena daňového systému je zmena celkového systému, ktorý v súčasnosti nevytvára podporu malým a stredným podnikateľom, ale naopak, vyhovuje monopolným subjektom. Jedným zo základných opatrení, ktoré by mali odstrániť živnú pôdu pre diskrimináciu a korupciu zaťažujúcu našu ekonomiku, je podľa nášho názoru zrušenie DPH. Zákon o DPH je totiž prostriedkom, ako šikanovať poctivých podnikateľov a tým nepoctivým, naopak, dáva príležitosť, ako prostredníctvom vratiek DPH či karuselových obchodov okrádať štát o peniaze.

Okrem zrušenia DPH chceme zaviesť spotrebnú daň z predaja, nevratnú daň z každého obratu vo výške šesť percent. Takáto daň podporí predaj z dvora, bude človeka motivovať k tomu, aby nakupoval od prvovýrobcu. To je zároveň podpora malých a stredných podnikateľov.

Takisto by sme ustanovili rovnú daň z príjmu vo výške šesť percent. Ak to bude takto, nebudú sa tu vyvážať peniaze prostredníctvom schránkových firiem do daňových rajov, ale firmy budú chcieť vytvárať a zdaňovať zisk na Slovensku. To, samozrejme, prinesie príliv investícií, pracovných príležitostí, impulzy pre rozvoj ekonomiky. Samozrejme, v prípade takýchto opatrení sa budeme musieť rozhodnúť, či zostaneme súčasťou únie a podriaďovať sa európskym smerniciam, alebo ísť vlastnou cestou.

Rovnako chceme zrušiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov. To by malo viesť k rastu hrubých miezd. Dostatok prostriedkov na sociálne a zdravotné poistenie by mal zabezpečiť 25-percentný odvod z príjmu. Spolu so šiestimi percentami dane z príjmu by to znamenalo 31 percent odvodových položiek. Štát by tak o svoje peniaze neprišiel, naopak, mal by ich viac, no zároveň by mali viac peňazí aj ľudia.

Aké kroky by ste chceli urobiť v prípade zlepšenia vymožiteľnosti práva?

Ruhig: V tomto smere proklamujeme tiež celkovú zmenu systému a odlúčenie súdnej moci od štátu. Hierarchia súdov, pod Súdnou radou, by mala ostať zachovaná - teda okresný, krajský a Najvyšší súd. Ústavný súd by fungoval ako nezávislý. V celom procese riešenia sporov by však mala nastať výrazná zmena - povinnosť riešiť spory v prvom kole mediáciou.

Samozrejme, hovoríme len o tých okruhoch práva, pri ktorých môže prísť k mediácii. Ak mediátor neuspeje, spor sa presúva na súd, ktorý musí v záležitosti uskutočniť pojednávanie do troch mesiacov od vyhlásenia neúspechu mediácie. Vo veci by mal rozhodovať trojčlenný senát, kde bude okrem sudcu aj odborný sudca - znalec a sudca z ľudu.

Vyššia súdna inštancia by plnila funkciu odvolacieho orgánu, rozhodovala by len o prípadných námietkach na nedodržanie povinností z procesného hľadiska. Najvyšší súd by fungoval ako dovolací súd pri porušovaní ľudských práv, odvolací v správnom súdnictve a ako zberateľ judikátov, ktorý by vytváral jednoznačné, jasné právne výklady, ktoré zabezpečia zrozumiteľné stanovenie práv a povinností a zamedzia tvorbe rôznych právnych výkladov v rovnakej záležitosti.

Ako chcete tlmočiť svoj program a ciele v ostávajúcom čase do volieb?

Ruhig: Tak ako doteraz, budem sa snažiť čo najviac stretávať s občanmi. Nie však formou organizovania mítingov, i keď ani to úplne nevylučujeme. Prioritou je organizovať stretnutia pri nejakej spoločenskej príležitosti, historickej spomienke, výročí. Tak ako napríklad stretnutie, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti položenia vencov na pamätník M. R. Štefánika.

Myslíte si, že máte na to, aby ste získali sedem percent pre vstup do parlamentu?

Ruhig: Ak nás budú ľudia poznať, nepochybujeme o podpore. Preto pracujeme a chodíme medzi ľudí. Veríme, že získame také percento hlasov, ktoré nám umožní presadiť naše zámery a potrebné zmeny v prospech občanov.