Na pietnom mieste sa nepatrí nadávať, ale toľko zlosti narobil pohrebný škriatok na popradskom cintoríne, že pán Baran sa musí veľmi ovládať, aby udržal nervy na uzde.
Humbug na cintoríne pod Tatrami. Chlap prišiel skontrolovať svoje hrobové miesto a zistil, že tam má nájomníčku. Omylom mu tam pochovali cudziu ženu. V Poprade - Spišskej Sobote sa účty vyrovnávali priamo na cintoríne. Sedemdesiatročný pán trval na exhumácii.
„Áno, nech zoberú a nech preložia. Áno, urobme poriadok konečne v Poprade, urobme to raz a nech sa naučia aj na cintorínskych službách aj tí chlapi, čo to kopali a nevykopali dobre, nech urobia poriadok. Tak to môže tu prísť hocikto a môže kopať hroby? To aký poriadok máme? Mesto Poprad taký poriadok má? Tak ako to mohli toto urobiť? Prečo to urobili? Prečo mi to urobili?" pýta sa Milan Baran.
Na pietnom mieste sa nepatrí nadávať, ale toľko zlosti narobil pohrebný škriatok na popradskom cintoríne, že pán Baran sa musí veľmi ovládať, aby udržal nervy na uzde. „Zaplakať treba, zaplakať. Ja som vo Vagónke robil, som zarobil päťsto-šesťsto eur, ale neexistuje, že by taká hlúposť urobila, že by také niečo sa urobilo," rozčúlil sa poškodený.
Nahnevaný Popradčan ukazuje doklady a účet, že si hrobové miesto predplatil do roku 2035. Rozhorčený pán pokračuje, nedá sa zastaviť ani, keď na miesto privoláme správcu, ktorý nám má objasniť, čo presne stalo. „To sa nedá vysvetliť," hovorí Popradčan. „Ale dá sa," oponuje mu správca cintorínov v Poprade František Švirloch.
„Však vy beriete plat, tak vy musíte to mať všetko pod palcom. A keď to nemáte pod palcom tak nechajte funkciu a choďte robiť druhú robotu. Vám raz treba toto, že by ste vykopali, že by ste sa naučili a že by už na druhý raz, keď budete kopať, že by ste rozmýšľali, že by ste palicu nenosili naprázdno, že by ste rozmýšľali," pokračuje v kritike Milan Baran.
Pán sa vyhráža exhumáciou. Správca chybu priznáva. „V rokoch 2007 až 2008 sa z ručnej evidencie preklápali čísla do máp počítačových a tie čísla boli nejako zdvojené. Nikto nevie, ani nevieme, kto to robil tieto zmeny," hovorí František Švirloch.
Chlap sa domáha svojho hrobu, ale vraj ak v ňom má po smrti ležať s cudzou ženou, to odmieta. „Bolo to urobené nie naschvál alebo nejakou nedbanlivosťou nejakých pracovníčok. Stalo sa," pokračuje správca.
Správca nechce ísť do súdneho sporu. A už vôbec nechce vykopávať nebožtíka z hrobu pána Barana. Všetko chce vyriešiť s chladnou hlavou a núka mu na hrob nový pozemok. „Má ešte lepšie miesto na slniečku, čo mal pred tým pri plote v tieni," ponúkol nové miesto správca.
Milanovi Baranovi sa to veľmi nepozdáva. „Ale staré miesto je staré miesto a zas na nové miesto, kým si zvyknem, to zas prejdú roky."
Ako by ste reagovali vy? Povzniesli by ste sa nad omylom alebo by ste nekompromisne trvali na exhumácii nebožtíka, ktorý zabral vaše miesto? Nuž, sú to ťažké rozhodnutia. Nahnevaný Popradčan to vnímal o to citlivejšie, že svoje miesto posledného odpočinku si nielenže roky platil, ale rovnako roky si ho sem chodil pravidelne obzerať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
