Je to rovnaké u nás i v zahraničí. Čierne psy ostávajú v útulkoch dlhšie ako ostatné. Mnoho ľudí má voči čiernej farbe predsudky a adopcia takýchto psov nie je jednoduchá.
Čierny pes v útulku má podľa našich i zahraničných skúseností približne päťkrát menšiu šancu dostať nový domov než tie, ktoré majú svetlejšiu srsť.
Jana Pereszlényiová z levického útulku Šťastný domov hovorí, že adopcie robia aj do Česka, Rakúska či Nemecka. „Títo ľudia absolútne nechcú zobrať čierneho psa. Ľudia majú voči tomu averziu,“ tvrdí.
Problém vzniká už pri fotografovaní psa pri inzeráte o možnosti adopcie.
Oči väčšinou splývajú s čiernou farbou srsti a v tom je často háčik. „Keď si človek adoptuje psíka na diaľku, tak sa vždy zahľadí do jeho očí. U čiernych psov je to veľmi ťažké,“ hovorí Pereszlényiová.
Najväčšiu šancu na adopciu majú vo všeobecnosti šteňatá, ďalej pestro sfarbené menšie psy a malé psy spoločenských plemien.
Mnohí si spájajú čiernu s depresiou a smútkom. Aj britský premiér Winston Churchill nazýval svoje silné depresie čiernym psom.
„Čierny pes miluje človeka takisto, ako ho miluje hnedý pes,“ hovorí Pereszlényiová.
Prečítajte si tiež:
Ochranári, pracovníci útulkov a veterinári hovoria dokonca o syndróme čierneho psa.
Štefan Szabó z Rimavskej Soboty je vášnivým chovateľom psov. Momentálne má dvojročnú nemeckú dogu. Argo má viac než 70 kíl, no gazda by ho nevymenil.
„Je síce veľký a čierny, ale veľmi chápavý, veľký dobráčik. Chcú sa s ním fotiť a podaktorí, ktorí ho majú radi, ho hladkajú. Akurát šibe chvostom, na to treba dať pozor,“ hovorí Štefan Szabó.
Syndróm čierneho psa má aj svoj medzinárodný deň. Takzvaný National Black Dog Day si vo svete pripomínajú prvého októbra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
