Tridsať rokov samostatnosti prinieslo našej krajine vzostupy aj pády. V niečom sme predbehli iných, v inom zaostávame. So sociológom Michalom Vašečkom sme sa rozprávali o najpálčivejších témach dnešného Slovenska. A pozreli sme sa aj do minulosti.
Najdôležitejšie za posledných 30 rokov je podľa sociológa Michala Vašečku vysporiadanie sa s dedičstvom minulosti - socializmom. „Tam sa ukazuje, že Slovensko je polarizované a dokonca viac, ako niektoré iné krajiny stredoeurópskeho regiónu. Pretože na Slovensku je veľmi veľká „objednávka“ na to, že by sme sa mali vrátiť do tej rovnostárskej spoločnosti, ktorá tu vládla do roku 1989,“ povedal.
V rozhovore sa dozviete:
• Kedy Slovensko napredovalo najrýchlejšie?
• Ktorá téma bude v blížiacich sa voľbách najdôležitejšou?
• Ako hlboko je naša spoločnosť polarizovaná a prečo?
• V čom sme sa za 30 rokov posunuli a v čom nie?
Čo za posledných 30 rokov rezonovalo na politickej scéne najviac?
Osemnásť rokov z tých 30 vládli Vladimír Mečiar a Robert Fico. Iba dvanásť rokov vládli iní. Slovensko bolo trochu výnimočné, pretože tí, ktorí reformovali krajinu za tých dvanásť rokov na to väčšinou nemali čas, alebo cítili, že ten čas nemajú, a preto veľmi tlačili na pílu. Podľa môjho názoru je to práve tých dvanásť rokov, keď sa Slovensko pohýnalo dopredu, ale cena za to bola častokrát veľká. Napríklad vláda Roberta Fica prišla v čase relatívnej prosperity a vzhľadom na to, aké možnosti mali, tak podľa mojej mienky nevyužili ten čas úplne správne. Ďaleko viac sa sústreďovali na to, aby ľudia veľmi nenadávali, aby neboli nespokojní s prípadnými reformami. Problém však je, že tá krajina v tomto zmysle strácala dych. Kým ešte pred pätnástimi rokmi bolo Slovensko vo svojej výkonnosti, v naštartovanej ekonomike aj celkovej dynamike v závese za Českou republikou a Slovinskom, dnes stráca pôdu pod nohami a začínajú nás predbiehať iné krajiny strednej a východnej Európy, pri ktorých sme si nevedeli ani pripustiť, že by nás mohli predbehnúť. Otázka je či sa pri tej polarizácii, v ktorej žijeme, budeme schopní vrátiť sa na trajektóriu relatívneho rastu nie len v materiálnej, ale aj nemateriálnej oblasti - to je napríklad školstvo, ktoré nie celkom funguje, zdravotníctvo, investície do kultúry, ktoré sú na Slovensku pomerne malé - máme pred sebou obrovské výzvy.
Pravdepodobne nás čakajú ďalšie voľby - čo bude podľa vás ich hlavnou témou?
Toto je najdôležitejšia téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože nikto to nevie zadefinovať. Pre Roberta Fica je to nepochybne to, aby sa už konečne nevyšetrovalo to, čo sa z pohľadu Smeru vyšetrovať nemá. Čo sa týka tej širokej skupiny, ktorú nazvime „slovenskí demokrati“, je to prvýkrát za posledných 30 rokov, keď to nemá žiaden víťazný étos, étos zmeny a nemá to tému. Čo to má byť? Zabránenie nástupu autoritárskych síl? Alebo ako už taká ošúchaná pesnička Igora Matoviča - zabránenie návratu mafie? Čo to vlastne je? No a tu je vlastne problém. Tým, že sa na tom nevedia zhodnúť tak to, čo v minulosti znamenalo ten „rozdielový hlas“, už neexistuje.
O všetkých voľbách sa hovorí, že sú zlomové - čím budú zlomové tieto parlamentné voľby?
No práve preto budú výnimočné. Podľa mojej mienky sa prvýkrát stane, že „slovenskí demokrati“ budú silne polarizovaní, čo bude nahrávať autoritárskym silám, ktoré naopak presne vedia čo chcú.
Vieme, že naša spoločnosť je polarizovaná, ale je dnes polarizovaná viac, ako v minulosti?
Vráťme sa do prvej Československej republiky - rozdelenie medzi pro-československými voličmi a tými, ktorí boli podporovateľmi HSĽS, alebo za Slovenského štátu, keď sa slovenskí demokrati a komunisti vymedzovali voči fašistom. To tu vždy bolo. Problémov dnešnej polarizácie je viac. Po prvé - čoraz viac ľudí sa dostáva do extrémov, do jedného alebo do druhého. A v tých extrémoch sa už nediskutuje, už po sebe iba štekáme a nemáme už ani chuť, aby sme sa bavili s druhou stranou. V tomto zmysle sa polarizuje ďaleko hlbšie, ako to bolo v minulosti. Problém je aj fragmentarizácia - že ono to nie je len polarizácia na dve strany, ale máte v tom aj skupiny, ktoré sa úplne odčlenia a vlastne nekomunikujú už s nikým. A po tretie - celý ten príbeh je dnes silne podporovaný sociálnymi platformami, ktoré vytvárajú „filtrovacie bubliny“. V nich sa cítime dobre, pretože algoritmy nám ponúkajú taký obsah, ktorý nám vyhovuje. A to nás viacerých utvrdzuje v tom, že náš názor je nie len správny, ale jediný správny. Vtedy sa tá polarizácia dostáva do ešte obludnejších podôb, lebo názor iných je pre nás nelegitímny a myslíme si, že nemajú ani právo na ten názor. No a vtedy je zle, lebo taká spoločnosť sa dostáva do konfliktu, ktorý môže byť aj agresívny.
V čom sme sa podľa vás za tých 30 rokov posunuli a v čom sme naopak takpovediac zacúvali?
Každý kto je objektívny, tak musí vidieť, že Slovensko sa technologicky posunulo dopredu. Dnes je veľmi modernou krajinou. Máme relatívne dobrú infraštruktúru, elektrifikácia našej krajiny predbehla iných, máme druhú najvyššiu plynofikáciu v celej EÚ. Tá krajina je síce v tomto veľmi moderná, ale je menej moderná kultúrne. Kultúrne sme stále relatívne tradičná krajina z hĺbky 20. storočia, ktorá tam tak trošku uviazla a nevie sa pohnúť dopredu. Čiže máme veľmi moderné mestá, tie diaľnice tiež raz dokončíme, no len problém je po tých diaľniciach jazdia pomerne nemoderní ľudia, ktorí ani až tak neprahnú po kvalitnej kultúre či kvalitnom školstve, lebo si zvykli, že je to tak, ako to je. To čo sa nám teda nepodarilo je znížiť vulgarizáciu spoločenského života. Naša krajina sa bohužiaľ nekultivovala oproti roku 1989 alebo 1993, možno skôr naopak. Verejný priestor je ešte najkultúrnejší, ako bol v minulosti.
Kto je za to zodpovedný?
Nehľadajme vinníka. Všetci sme zodpovední. My sme postupne strácali vzájomnú dôveru k sebe a to je to, čo dnes odlišuje Slovensko od vyspelejších krajín sveta. Keď sa veľmi prísne pozrieme na charakteristiku tých krajín, ktoré sú naozaj úspešné, tak to nie je nevyhnutne iba o vzdelaní. Je to predovšetkým o vzájomnej dôvere v krajine - že si ľudia dôverujú medzi sebou a dôverujú inštitúciám. No a my sme technologicky vyspelí a intelektuálne určite nie tí najhlúpejší - takže máme všetky predpoklady, aby sa nám darilo, ale zlyhávame v dôvere.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
