V spoločnom česko-slovenskom štáte sme boli jednotní v rozmanitosti a to nás robilo silnejšími. Teraz sú Česi a Slováci sami vo svojej vlastnej rozmanitosti, čo prináša výhody aj nevýhody.
Takto komentoval pre TASR 30. výročie rozdelenia ČSFR s odkazom na motto Európskej únie "Zjednotení v rozmanitosti" Miloš Vystrčil, predseda Senátu Parlamentu ČR.
Vystrčil bol v čase rozdelenia Česko-Slovenska zástupcom riaditeľa na gymnáziu Otakara Březinu v Telči. Okrem toho bol aj členom výkonnej rady Občianskej demokratickej strany (ODS).
Prečítajte si tiež:
"Bol som na tých rokovaniach, ktoré sa na výkonnej rade týkali rozdelenia. Nikdy som z nich nemal pocit, že by z toho (Václav Klaus) bol nadšený, skôr naopak," opísal svoj pohľad na uvažovanie vtedajšieho českého premiéra.
Ten bol podľa neho pragmatickým politikom. "V okamihu, keď bolo zrejmé, že tá situácia nie je udržateľná, robil všetky kroky tak, aby rozdelenie bolo čo možno najlepšie, najpokojnejšie a z hľadiska budúcnosti čo najperspektívnejšie," vysvetlil predseda českého Senátu.
Za nevýhodu rozdelenia považuje to, že oba štáty sú teraz menšie a majú tak aj menší vplyv. Na druhej strane však získali suverenitu a svojbytnosť. "My sa musíme snažiť využiť to, že sme dnes dva štáty a máme dva hlasy v EÚ," zdôraznil šéf hornej komory českého parlamentu.
Nadštandardné vzťahy, ktoré medzi sebou Česko a Slovensko majú, sú podľa neho v Európe aj vo svete ojedinelé. "Keď na majstrovstvách sveta v hokeji vypadne Česko, tak fandím Slovensku.
Prečítajte si tiež:
A ani mi nenapadne, aby som fandil niekomu inému, pretože je to pre mňa úplne prirodzené," povedal šéf Senátu.
Dodal, že mu chýba slovenčina. "Slovenčina je krásny jazyk. 'Ľúbim ťa' je oveľa lepšie než 'miluji tě'," povedal s úsmevom Vystrčil.
Členom Senátu je už 12 rokov. Považuje ho za dôležitú súčasť politického systému, pretože podľa neho vyrovnáva veľké výkyvy v politike.
"Keď sa pozerám na politickú situáciu na Slovensku a na to, ako sa vyvíja, myslím si, že by vám pomohlo, ak by ste senát tiež mali," povedal Vystrčil.
"Ak chcete robiť nejakú veľkú zmenu ústavy – a vy ich vo vašom parlamente schvaľujete pomerne veľa – tak u nás musí súhlasiť aj Snemovňa, aj Senát. Ten proces je tak komplikovanejší," vysvetlil predseda hornej komory. Podľa neho sa tak zamedzí tomu, aby sa zákony či novely museli po ich schválení opravovať. "Slovensku by som senát odporučil," dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
