Eduard Heger je ďalší predseda vlády, ktorý nedokončil riadne volebné obdobie. Predtým to boli aj Iveta Radičová a Robert Fico. Nová vláda sa zakaždým kreovala iným spôsobom. Dnes si politickí predstavitelia kladú za prioritu zmeniť ústavu. Tlačí na to aj prezidentka.
Po páde vlády Eduarda Hegera je na stole niekoľko scenárov. Sú nimi zmena ústavy a predčasné voľby, nová väčšina v parlamente alebo úradnícka vláda.
Väčšina politických lídrov sa prikláňa k prvej možnosti. Na to však najprv potrebujú nájsť 90 poslancov Národnej rady SR, ktorí schvália zmenu ústavy.
V takom prípade by bolo možné, aby sa skrátilo volebné obdobie zákonom. Následne by museli poslanci odhlasovať samotné skrátenie volebného obdobia a predseda parlamentu Boris Kollár by mohol vyhlásiť predčasné voľby. Aj on aj prezidentka Zuzana Čaputová by voľby chceli čím skôr, najneskôr v júni budúceho roka.
Termín na vyriešenie súčasnej situácie dala aj prezidentka. Čaputová požiadala poslancov, aby do mesiaca zmenili ústavu a aby sa parlamentné voľby konali v prvej polovici budúceho roka. Ak do konca januára nedôjde k dohode na predčasných voľbách, prezidentka pristúpi "k ďalším krokom v zmysle ústavy".
Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, v čom je dnešná situácia iná oproti tej z roku 2011, keď padla vláda Ivety Radičovej. Po páde sa konali predčasné voľby a nemenila sa ústava.
„V roku 2011 bol prijatý ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, avšak my dnes vieme, na základe rozhodnutia ústavného súdu, že takéto ústavné zákony sú v rozpore s ústavou, pretože dočasne suspendujú všeobecnú časť ústavy,“ hovorí Bujňák.
„Ústavný súd správne povedal, že tieto jednorazové ústavné zákony sú protiústavné. Český ústavný súd povedal to isté, a preto v Česku zmenili ústavu. Ak príjme Poslanecká snemovňa uznesenie k svojmu rozpusteniu, potom ju hlava štátu v Česku rozpustí a vyvolá predčasné parlamentné voľby. Ak chceme tento český model, musíme si to napísať do ústavy,“ vysvetľuje právnik.
Slovenská ústava už teraz počíta s predčasnými voľbami. Napríklad, keď parlament nie je uznášaniaschopný dlhšie ako tri mesiace, hoci jeho zasadanie nebolo prerušené a hoci bol opakovane zvolávaný na schôdzu. Vtedy môže hlava štátu parlament rozpustiť a vyvolať predčasné voľby.
Teoreticky by sa teda mohlo nájsť 75 poslancov, ktorí by blokovali zasadnutie národnej rady. V takom prípade by tri mesiace nerokovali a prezidentka by plénum rozpustila. Je to jeden z krokov k predčasným voľbám.
Boris Kollár sa však prikláňa k tomu, aby sa ústava zmenila a začína o konkrétnom návrhu rokovať s politickými stranami. Problém je v tom, že strany majú rôzne predstavy o tom, ako tento zákon napísať.
Niektorí sa prikláňajú k referendu, iní napríklad hovoria, že referendum nie je správny spôsobom ukončenia volebného obdobia a bol by lepší český model, teda tzv. samorozpustenie národnej rady.
Právnik Bujňák má ešte jedno odporúčanie, ako by k rozpusteniu malo dôjsť. „Prihováram sa za to, aby sa takéto rozhodnutie nemohlo urobiť len v priebehu pár hodín. Skôr som za to, aby sa v prípade, že sa návrh takéhoto uznesenia podá, následne prerokovalo a hlasovalo sa o ňom až o 30 dní, keď vychladnú hlavy. Nie je dobré, ak sa rozhoduje len pod vplyvom vypätých emócií,“ konštatuje odborník.
Všetko teraz závisí od politickej dohody a od toho, na akom znení zmeny ústavy sa dohodne parlament. Aby ústavu zmenili, potrebných je minimálne 90 hlasov.
Druhou možnosťou je zložiť novú sedemdesiatšestku zo súčasného parlamentu. Tento proces vyzerá tak, že ak sa nájde predstaviteľ strany, ktorý pozbiera 76 podpisov poslancov, môže ísť za prezidentkou a požiadať ju o vymenovanie za predsedu vlády.
„Prezidentka je povinná zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Riadny chod ústavného orgánu, ktorým je vláda, znamená, že má podporu v parlamente. Ak sa nájde 76 poslancov z rôznych politických strán, ktorí sa dohodnú, že takto si predstavujú budúcu vládu, potom by dali svoje podpisy niekomu, koho by si vedeli predstaviť ako člena vlády. Vymenovanie vlády na tomto základe by bolo logickým krokom. Vláda by totiž mala podporu v parlamente, mohli by jej byť schvaľované zákony a vláda by mohla presadzovať svoj program,“ hovorí Bujňák.
Pripomína, že presne toto sa udialo v roku 2018, keď došlo k demisii vlády a vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi doniesli 76 podpisov poslancov. Tí garantovali podporu budúcej vláde, a podľa toho pán prezident konal. Premiérom sa tak stal Peter Pellegrini.
Pozrite si, ako Eduard Heger podal demisiu do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
