Zatiaľ čo technologické inovácie netreba vysvetľovať nikomu, o tých sociálnych sa hovorí na Slovensku zatiaľ málo. V Európskej únii však už v roku 2018 zaznelo, že budúcnosť inovácií je práve v sociálnych inováciách.
Reagujú totiž na spoločenské problémy a prinášajú unikátne riešenia, ktoré sú dlhodobo udržateľné a majú potenciál priniesť systémovú zmenu.
Týkajú sa rôznych oblastí, ako je napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie, kultúra či životné prostredie. Tieto problémové oblasti sa niektorí Slováci snažia zmeniť zdola a nečakať na rozhodnutia z Národnej rady. Voláme ich sociálni inovátori.
„Inovátori prinášajú riešenia pre náš bežný život, ktorý žijeme. Neprinášajú ich však cez technológie ale cez metódy a postupy,“ uviedla šéfka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
V severských krajinách je téma sociálnych inovácií omnoho rozšírenejšia. Každý štát však má svoje špecifické problémy a čerpanie inšpirácie zo severu preto má svoje hranice.
Príklad by sme si však jednoznačne mali brať v podpore ľudí, ktorí na naše problémy prinášajú riešenia, tvrdí Kolesárová: „Napríklad vo Švédsku podporuje štát inovátorov veľmi intenzívne. Dobre to funguje aj vo Fínsku.“
V spomínaných severských krajinách boli sociálni inovátori identifikovaní cez veľmi podobný nástroj, s akým prišla nadácia Pontis. Ľudí, ktorí menia Slovensko k lepšiemu, spojili v takzvanej Mape sociálnych inovátorov.
Nájdete tam Slovákov, ktorí riešia spoločenské problémy z pozície neziskového sektora, biznisu či verejnej správy. „Tento nástroj vieme ponúknuť našej verejnej správe, ktorá s ním vie veľmi aktívne pracovať,“ uviedla Kolesárová. Mapa okrem toho slúži aj samotným inovátorom, ktorí sa prostredníctvom nej dokážu spojiť a nadviazať spoluprácu naprieč sektormi.
Snímka mapy pôsobí neprehľadne, na webstránke nadácie Pontis však nájdete jej interaktívnu verziu, ktorá je omnoho prehľadnejšia.
Sociálne inovácie sa po prvý raz dostali aj do slovenskej Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Ide o dôležitý krok, tvrdí Kolesárová: „Už len uznanie, že tento typ inovácií patrí do toho, čo našu krajinu zlepšuje, čo nás posúva k modernej a dobre spravovanej spoločnosti, je dôležité.“
Šéfka Pontisu vyzdvihuje, že sú v stratégii pomenované aj konkrétne akčné kroky. „Napríklad to, že je potrebné inovácie podporovať vo všetkých fázach cyklu, čo znamená aj na začiatku, keď vznikajú, ale aj keď sú vo fáze, kedy je potrebné ich šíriť, lebo sú dobré a overené,“ vysvetľuje.
V súvislosti s touto stratégiou je dôležité zároveň podľa jej slov aj to, že tam je hneď nadviazaná spolupráca s ministerstvom práce. „Nemáme to teda len na úrovni stratégie, ale hneď je tam spárovaná možnosť financovania aktivít. V tomto sme podľa mňa veľmi ďaleko,“ skonštatovala riaditeľka.
Napríklad v oblasti vzdelávania sú tieto inovácie zväčša zamerané na mäkké zručnosti (soft skills), ktoré dokážu jednotlivcovi pomôcť v profesijnom aj osobnom živote. Prostredníctvom sociálnych inovácií učia študentov, ako sa lepšie učiť či kriticky premýšľať. „Ide o nejaký postup, zásah do toho, akým spôsobom komunikujeme s deťmi,“ vysvetľuje Kolesárová.
Riaditeľka Pontisu zdôrazňuje, že je absolútne vhodné začínať túto tému už s deťmi. „Aj malé deti vedia identifikovať, čo v ich okolí, komunite a možno aj v rodine nefunguje a čo by chceli nejakým spôsobom vylepšiť. Mnohokrát vedia mladí ľudia prísť so zaujímavejšími riešeniami, pretože ešte nie sú zaťažení vedomosťami,“ myslí si Martina Kolesárová.
Deti podporujú v digitálnych zručnostiach, v podnikavosti, aj v mäkkých zručnostiach.
„Sto detí, s ktorými pracujeme na základnej škole tri roky, si pred vstupom do programu vôbec neverilo. Chceli ísť na školu, ktorú im poradili rodičia s tým, že to stačí,“ opisuje Kolesárová jeden z úspechov, pri ktorom zohrali rolu práve sociálne inovácie.
„Po tomto programe získali zručnosti a zároveň sebadôveru a napokon sa prihlásili a aj dostali na omnoho lepšie stredné školy, ako si predtým vôbec predstavovali. To je tá zmena, ktorú vieme takýmito sociálnymi inováciami spôsobiť,“ tvrdí Kolesárová.
So šéfkou Nadácie Pontis sme sa rozprávali na konferencii Vizionári, ktorá sa tentoraz venovala téme občianskej spoločnosti a jej úlohe 33 rokov po Nežnej revolúcii. Ani po viac než troch dekádach demokracie si na Slovensku nie sme rovní, myslí si Martina Kolesárová. Tvrdí, že sa to zlepšuje, no najmä covidové roky nám ukázali roztvárajúce sa nožnice, a to hlavne pri deťoch.
„Niektoré deti sú na tom dobre, majú možno prístup k súkromným školám, ktoré im rodičia vedia zaplatiť. Potom tu však máme deti, ktoré sú absolútne zanedbávané. To sú tie nožnice, ktoré sa otvárajú,“ vysvetľuje Kolesárová.
„Tie deti, ktoré si aktuálne nevšímame, nám tak zostanú chudobné. Chudoba ide ruka v ruke s extrémizmom. Aj keď som to možno teraz zámerne prehnala, mladej generácii sa venovať treba, lebo sa to niekde ukáže," tvrdí.
Sociálne inovácie vedia pomôcť aj v takýchto prípadoch a deti z rôznych pozadí dostať na rovnakú štartovaciu čiaru, uzavrela výkonná riaditeľka nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Na spomínanej konferencii Vizionárov sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Pozrite si reportáž z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
