Družica NASA zachytila koncom októbra na snímke Slnko, ktoré sa „usmieva“. Aj keď sa môže zdať, že ide o milé stelesnenie detských kresieb, v skutočnosti môže ísť o varovanie pre našu planétu, píše The Washington Post.
Slnko je v podstate „najväčší jadrový reaktor v našej Slnečnej sústave“, povedal profesor fyziky na Kalifornskej univerzite v San Diegu Brian Keating.
Slnko je neustále aktívne a plné života. Od premeny vodíka na hélium, pri ktorej vzniká toľko tepla, ako pri výbuchu niekoľkých jadrových bômb, až po elektrické búrky a slnečné zemetrasenia.
Časť tejto slnečnej aktivity zachytil satelit NASA v stredu 27. októbra. Na obrázku sú tri výrazné škvrny, ktoré tvoria „tvár“.
Say cheese! ?
— NASA Sun & Space (@NASASun) October 26, 2022
Today, NASA’s Solar Dynamics Observatory caught the Sun "smiling." Seen in ultraviolet light, these dark patches on the Sun are known as coronal holes and are regions where fast solar wind gushes out into space. pic.twitter.com/hVRXaN7Z31
Slnečné škvrny sú tmavšie a chladnejšie miesta na slnečnom povrchu. Povrchová teplota slnečnej fotosféry dosahuje zväčša 5 500 stupňov Celzia, v oblasti spomínaných škvŕn ide o približne dvetisíc stupňov menej.
Práve kvôli ich nižšej teplote vznikajú na povrchu Slnka „škvrny“, je to kontrast so žiarivou fotosférou.
Škvrny sa tvoria kvôli lokálnym magnetickým poliam, ktoré zabraňujú bežnému prúdeniu plazmy. Spravidla sa vyskytujú na miestach, na ktorých je intenzívna magnetická aktivita. Ak sa nahromadená energia uvoľní, nastáva slnečná erupcia.
„Tieto „oči“ na Slnku predstavujú skôr ako usmievavú tváričku žiariace laserové lúče, ktoré vysielajú častice, ktoré môžu vážne narušiť zemskú atmosféru,“ povedal Keating.
Keď tieto častice, ktoré nesú elektrický náboj, zasiahnu našu planétu v malých dávkach, nasledovať môžu polárne žiary. Žiarivé javy sú spôsobené interakciou plynov v atmosfére s vyvrhnutými výbojmi slnečnej energie.
Problémy môžu nastať, ak na Zem dopadne obrovské množstvo týchto malých častíc, priblížil Keating. Namiesto toho, aby ich magnetické pole Zeme absorbovalo, môžu byť zachytené rádiovými anténami, čo narúša rozhlasové, televízne a iné komunikačné kanály.
Podľa slov odborníka by mohla silná slnečná búrka dokonca poškodiť elektrické siete a spôsobiť tak výpadky elektriny.
Zábery „usmievajúceho sa“ Slnka boli zachytené aj v minulosti. Najhorší scenár, ktorý opísal Keating, už však nenastal takmer dve storočia.
Skutočne intenzívna magnetická búrka sa odohrala naposledy v roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť. Polárna žiara sa vtedy objavila aj v tropických oblastiach a búrka poškodila telegrafné siete. Na niektorých telegrafných staniciach vypukol aj požiar.
Keating tvrdí, že vedci s niekoľkopercentnou pravdepodobnosťou každý rok predpovedajú, že sa podobná masívna udalosť odohrá znova.
„Zatiaľ sme sa týmto magnetickým strelám veľmi dlho vyhýbali. V dnešnej spoločnosti, ktorá je závislá od technológií, by to mohlo byť skutočne desivé a následky by mohli byť omnoho dramatickejšie,“ uzavrel Keating.
Pozrite si aj záznam z Televíznych novín o záberoch z vesmíru z 20.10.2022:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
