Slovenskí colníci púšťajú na vývoz zo Slovenska aj tovar, ktorý končí v rukách ruskej armády, informuje Denník N.
Finančná správa, pod ktorú colníci spadajú, argumentuje, že oni nerozhodujú o tom, či tovar, ktorý je do Ruska vyvážaný, bude alebo nebude použitý ruskou armádou. Na sankčnom zozname sú totiž iba konkrétne spoločnosti alebo produkty, s ktorými sa nesmie obchodovať.
V októbri sa pri ukrajinskom prístave Odesa zrútil iránsky dron Mohajer-6. Takmer s istotou sa dá tvrdiť, že ho využívala ruská armáda, ktorá na Ukrajinu útočí.
Ukrajina zistila, že v zrútenom drone bol motor Rotax 912, ktorý sa používa v malých civilných lietadlách. Výrobca motorov sa voči tvrdeniam, že by motory dodával Iránu, bráni a v tejto súvislosti spustil vyšetrovanie.
Tu sa dostávame na Slovensko. Naše colné úrady, podľa Denníka N, v apríli tohto roka dovolili firme z Prievidze vývoz položky „motor letecký Rotax 912 na civilné lietadlo typu DY-K103“ do Iránu.
V tomto prípade išlo o vývoz pre firmu Safe part Avishan Ltd. Shahid, ktorá sídli v Teheráne. Treba podotknúť, že je Irán jedným z kľúčových spojencov Vladimira Putina.
Do Iránu sa nevyviezol len motor, ale všetky súčasti slovenského ultraľahkého lietadla Dynamic WT9, ktoré sa pod skratkou nazýva aj DY-K103. Lietadlá so spomínanými rakúskymi motormi vyrába slovenská firma Aerospool z Prievidze.
„Nevieme naisto, či tento konkrétny motor skončil na Ukrajine. Vieme však, že rovnaký typ leteckého motora používa ruská armáda v iránskych dronoch na likvidovanie civilných cieľov na Ukrajine,“ uvádza Denník N.
Riaditeľ firmy Aerospool Ján Hrabovský denníku potvrdil, že lietadlo s motorom Rotax skutočne predali Iránu. Tvrdí však, že v apríli nevedeli, že tieto motory v Iráne montujú do vojenských dronov.
Šéf prievidzskej firmy dodáva, že ich športové lietadlá colníci do Iránu púšťajú bežne. Za posledných 20 rokov ich pre zákazníkov z Iránu vyrobili približne desať.
Denník N podotýka, že disponuje zoznamom tisícov kusov rôzneho tovaru, ktoré slovenskí colníci pustili priamo do Ruska už po tom, čo na Ukrajine zúrila vojna. Ide aj o tovar, ktorý môže slúžiť na výrobu ťažkých zbraní. Píšu o ložiskách, strojoch na výrobu časti pneumatík, aj celých motoroch.
„Dovozcov niektorých položiek zo zoznamu sa nám podarilo prepojiť s konkrétnymi výrobcami ruskej vojenskej techniky,“ dodávajú.
Naši colníci si pri potvrdení na vývoz zrejme neoverili, či sa tovar dá použiť aj na výrobu vojenskej techniky, a teda či ide o tovar dvojakého využitia na civilné aj vojenské účely. V prípade tovaru, ktorý je použiteľný aj na vojenské účely, by mohlo ísť o porušenie sankcií Európskej únie.
Ak by export prechádzal kontrolou ministerstva hospodárstva či tajných služieb, tovar by mohli zastaviť.
V prípade, že sa zo Slovenska vyváža vojenský materiál či tovar dvojakého použitia, teda na civilné aj vojenské účely, je potrebná exportná licencia vydaná ministerstvom hospodárstva. Bez splnenia tejto povinnosti nemôžu takýto tovar prepustiť do režimu vývoz.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že o vývoze položiek zo zoznamu nevedelo. Dodali tiež, že licenciu na vývoz takýchto tovarov do Ruska ani Iránu nevydali, keďže ide o krajiny, na ktoré sú v oblasti exportu tovarov uplatňované medzinárodné sankcie.
Denník N zaslal zoznam tovarov, ktoré colníci dovolili vyviezť do Ruska a do Iránu aj Finančnej správe SR, ktorá spadá pod ministerstvo financií. Úrad v odpovedi uviedol, že spomenuté tovary nepodliehajú reštriktívnym opatreniam a nejde ani o tovary dvojakého použitia či vojenský materiál.
„Finančná správa zároveň nerozhoduje o tom, či tovar vyvážaný do Ruska bude alebo nebude použitý ruskou armádou, ani nemá vplyv na to, či by mohol v ruskej armáde skončiť,“ uviedla finančná správa.
Finančná správa argumentuje, že síce Európska únia uložila sankcie v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu, vývoz tovarov do Ruska nie je zastavený plošne. Sankcie sa týkajú vybraných komodít, firiem a osôb. Podľa ich slov tovar ďalej nepúšťajú v prípade, že je určený firme na sankčnom zozname EÚ.
„Zverejnené informácie mohli vyvolať dojem, že si finančná správa neplní svoje povinnosti a to musím vyvrátiť,“ uviedol na tlačovej konferencii prezident finančnej správy Jíří Žežulka.
Povedal, že v prípade, že sa konkrétny tovar alebo osoba nenachádza na sankčnom zozname Európskej únie, nemajú možnosť tovar zastaviť.
Ako príklad uviedol Žežulka chladničky, o ktorý je v súčasnej dobe veľký záujem. Chladničky v Rusku demontujú a čipy používajú na výrobu zbraní. To však neznamená, že by mal byť export chladničiek zakázaný, argumentuje.
S ministerstvom hospodárstva, ministerstvom obrany aj Slovenskou informačnou službou komunikujú pravidelne, na týždennej báze. Žežulka navyše podotkol, že zahraničný obchod s Ruskou federáciou v posledných mesiacoch výrazne poklesol a v súčasnosti riešia častejšie oblasť dovozu. Podľa jeho slov je vývozu skutočne minimum.
Viac z tlačovej konferencie prezidenta finančnej správy si môžete pozrieť v tomto videu:
„Považujem to za obrovský škandál, ktorý presahuje nielen hranice Slovenskej republiky, ale aj Európy,“ povedal na margo vývozu tovarov do Ruska predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa (SaS). Exporty do Ruska a Iránu treba podľa neho dôsledne prešetriť. Situáciu považuje za zlyhanie spravodajských zložiek, aj colnej a finančnej správy.
Tému bude na spoločnom zasadnutí riešiť výbor pre obranu a bezpečnosť a pre financie.
„Nielen, že sme zradili Ukrajinu, ale aj Európsku úniu. Obchádzame embargo,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Krúpa.
Kľúčové technológie podľa jeho slov nevyvážame len do Iránu, ale aj do Ruska a Bieloruska. Rusko nemá dostatočné kapacity, a tak sa snaží zháňať materiál, kde sa dá, tvrdí Krúpa.
Vyjadrenia finančnej správy považuje za škandalózne a zavádzajúce a má pocit, že sa snaží úrad problém zamiesť pod koberec. „Ministerstvo financií sa podieľa na pomoci ruskému agresorovi,“ vyhlásil Krúpa. Podotkol však, že môže ísť aj o neúmyselné konanie. Pravdou však je, že finančná správa niekde pochybila, skonštatoval.
Marián Viskupič (SaS) reagoval aj na tvrdenie šéfa finančnej správy o chladničkách. Je pravdou, že zaznamenávame zvýšený vývoz chladničiek, pričom existuje podozrenie, že z nich vyberajú čipy. Tvrdí však, že sa chladnička nedá porovnať s lietadlovým motorom, ktorý jednoznačne spadá pod tovary dvojitého využitia. „Ak vie s tým motorom lietať civilné lietadlo, tak s ním vie žiaľ lietať aj vojenské lietadlo,“ zdôraznil Viskupič.
O celej skutočnosti už vie premiér Eduard Heger aj minister obrany Jaroslav Naď.
Ak by sa ukázalo, že do Ruskej federácie smeruje vývoz tovarov, ktoré sú na sankčnom zozname, podniknú sa konkrétne kroky, uviedol premiér Eduard Heger. Tvrdí, že zatiaľ ide o domnienky, ktoré je potrebné preveriť. Situáciu chce vyhodnotiť na základe analýz.
„Dnes je to predčasné nejako uzavrieť. Urobíme všetky nápravné kroky, ktoré budú nevyhnutné. Sankcie určite porušovať nechceme a verím, že ani neporušujeme," skonštatoval premiér. Treba podľa neho prešetriť, či niekto pochybil a ak áno, kto. Deklaroval, že Ukrajinu bude Slovensko podporovať aj naďalej.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) je presvedčený, že Slovenská republika neporušuje sankcie Európskej únie. Ak Rusko používa materiál, ktorý nie je na sankčnom zozname, na iné účely, je podľa neho potrebné hľadať riešenia na medzinárodnej úrovni.
Hovorí tiež o zbytočnej politizácii témy, ktorá Slovensku ubližuje na zahraničnopolitickej úrovni. „Ak dochádza k problémom, treba najprv zistiť, či sú to problémy systémové, alebo ide o zlyhanie jednotlivca alebo firiem, to budeme vedieť na základe analýzy, potom budeme robiť konkrétne kroky,“ uviedol minister. Analýza by podľa neho mohla byť hotová v najbližších dňoch alebo týždňoch.
V rámci EÚ, prípadne s krajinami mimo EÚ by sa podľa Naďa mohlo hľadať riešenie, ktorým by sa zamedzilo akejkoľvek možnosti, aby Ruská federácia zneužívala materiál nezahrnutý v sankčných zoznamoch na iné účely. „Ale, prosím, 'necepujme' sami seba, nie je to fér ani voči SR. Obávam sa, že toto je štandardná vec, ktorá ani mňa neteší, ale toto sú limity stanovené sankčným zoznamom," dodal.
Z hľadiska tovaru dvojakého použitia je podľa neho jedinou kompetentnou zložkou Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. „Pokiaľ vidíme v štatistikách, že máme výrazne menej licenčných konaní na MH SR, tak MH SR by malo byť prvé, ktoré má na to upozorniť, pozor, keď Česi majú stovky, prečo my máme jednotky,“ myslí si Naď.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
