Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov, miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám prinášame exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Nitre. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 10. 10. 2022 – 14. 10. 2022 na vzorke 604 respondentov.
Agentúra FOCUS merala aktuálne nálady voličov v meste Nitra. Primátorské voľby by vyhral Marek Hattas, súčasný primátor mesta.
Na druhom mieste sa umiestnil Igor Kršiak s 23,5 percentami. Tesne za ním sa umiestnil Pavol Obertáš, ktorému by hlas dalo 21,5 percenta voličov.
Podobne by skončil Štefan Štefek, ktoré by volila vyše pätina voličov Nitry. O post primátora sa uchádza aj Dalimír Solčanský s 1,5 percentami a Erik Blaško, ktorému vyjadrilo podporu 0,4 percenta opýtaných.
Šéf prieskumnej agentúry FOCUS a sociológ Martin Slosiarik hovorí, že súboj v Nitre bude zrejme najtesnejší zo všetkých krajských miest. Ak by sa niektorý z kandidátov vzdal v prospech iného, výrazne to zamieša kartami. Slosiarik však dodáva, že komukoľvek z druhej až štvrtej pozície sa bude vzdávať ťažko, pretože majú veľmi podobnú podporu obyvateľov.
„Pozícia kandidátov je veľmi vyrovnaná. Dokonca ani náskok aktuálneho primátora nie je veľmi veľký. Práve Nitra je zo všetkých miest asi najvyrovnanejšia a môže dôjsť aj k prekvapeniu,“ skonštatoval Slosiarik.
Z občanov Nitry je rozhodnutých ísť voliť 65 percent. Voliť nechce ísť 24 percent a 11 percent ešte nevie, či sa volieb zúčastní.
Voliči OĽaNO najviac podporujú súčasného primátora Hattasa. Volilo by ho 46,1 percenta voličov Obyčajných. Vysokú podporu medzi voličmi OĽaNO by mal aj Štefan Štefek. Volili by ho 36,4 percenta z nich.
Voliči Smeru najviac podporujú Štefeka (38,2 percenta) a potom Igora Kršiaka (21,2 percenta). Podporovatelia Progresívneho Slovenska podporujú Hattasa, ktorému by dalo hlas 58,6 percenta voličov PS. Hattas má vysokú podporu aj u voličov SaS. Volilo by ho 43,1 percenta podporovateľov liberálov.
Súčasný primátor Hattas však vedie aj medzi voličmi hnutia Republika. Volila by ho takmer pätina z nich. Voliči Republiky však do veľkej miery nechcú ísť voliť v komunálnych voľbách. Vyjadrila sa tak takmer polovica z nich.
Spomedzi voličov Hlasu má najväčšiu podporu Igor Kršiak. Podporuje ho 38,8 percenta z nich.
Obyvatelia Nitry považujú za najväčší problém to, čo občania ostatných veľkých miest - parkovanie. Vyjadrila sa tak takmer tretina opýtaných respondentov.
Ľuďom prekáža aj stav ciest a chodníkov (18,2 percenta) a verejná a osobná doprava (12,7 percenta).
Občania vnímajú ako problém aj infraštruktúru, čistotu a poriadok, občiansku vybavenosť, zeleň, parky, oddychové zóny, kultúru, spoločenské akcie, športoviská, ihriská, stavebnú politiku, bezpečnosť, Rómov, revitalizáciu a obnovu centra.
Parkovanie vníma za najväčší problém aj väčšina voličov politických strán. Vyjadrilo sa tak 35 percent voličov Hlasu. Takmer štvrtina voličov Progresívneho Slovenska považuje parkovanie za problém a pätine prekáža stav ciest a chodníkov.
Podobne aj voličom Smeru prekáža stav parkovania v Nitre (25,5 percenta) a tiež doprava (18,6 percenta).
Jedine voliči SaS označili za najväčší problém mesta stav ciest a chodníkov. Vyjadrilo sa tak 22,6 percenta opýtaných voličov liberálov. Nasleduje problém s parkovaním (20,7 percenta).
Ak by sa v Nitre konali parlamentné voľby, vyhral by ich Hlas so 14 percentami. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko. Hlas by im dalo 9,5 percenta respondentov.
Nasledoval by Smer s 8,1 percentami a SaS, ktorej by vyjadrilo podporu 5,7 percenta respondentov. Za bránami parlamentu by skončilo hnutie OĽaNO (3,3 percenta), Hnutie Republika (3,2 percenta) aj Za ľudí (1,9 percenta).
KDH aj Sme rodina by získali vyše jedného percenta hlasov. Kotlebovci by skončili pod jedným percentom.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
