Počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby.
Od chvíle, keď vojská piatich štátov vtedajšieho vojenského zoskupenia Varšavskej zmluvy (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR, Poľská ľudová republika - PĽR, Maďarská ľudová republika - MĽR, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharská ľudová republika - BĽR) obsadili bývalú ČSSR uplynie v piatok 21. augusta 47 rokov.
K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ
Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny československého obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.
Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a letecká armáda.
Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2 000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo vojsko Rumunskej socialistickej republiky - RSR, ktoré bolo tiež súčasťou Varšavskej zmluvy.
Počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Udalosti augusta 1968 mali svoj začiatok na Slovensku v roku 1965, keď sa začali riešiť otázky rehabilitácií, prebiehali diskusie o postavení slovenských inštitúcií a orgánov, o riadení hospodárskeho chodu štátu, ako i o otázke postavenia osobností. Toto obdobie vynieslo do čela politickej scény Alexandra Dubčeka - v tom čase prvého tajomníka Ústredného výboru KSS.
Nové tváre vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík, Alexander Dubček a Josef Smrkovský, a progresívne sily vo vnútri Komunistickej strany Československa v roku 1968 boli nádejou pre demokratizáciu.
Tento trend mal podporu demokraticky zmýšľajúceho obyvateľstva. Spoločnosť sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o politické dianie, vznikali nové strany a organizácie politického a záujmového zamerania. Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ.
Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu. Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti, boli dôvody, prečo o situáciu v ČSSR v nasledujúcich mesiacoch zosilnel záujem zo strany ZSSR a krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy v záujme potlačenia demokratizačného vývoja v krajine.
Boli to zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR.
Išlo hlavne o rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou a poradu predstaviteľov komunistických a robotníckych strán v Bratislave.
Na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy v Moskve 18. augusta 1968 sa oficiálne rozhodlo. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii vojsk do Československa.
Proti invázii protestovali naše najvyššie štátne a stranícke orgány. Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ (Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak).
Okupácia bývalého Československa spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy zmrazila akékoľvek nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov, ktorý dostal označenie Pražská jar.
K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na niekoľko rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
Kiska: Okupácia Československa bola tragédiou a porušením práva
Podľa prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku bola okupácia Československa v roku 1968 hanebným porušením medzinárodného práva a tragédiou, ktorá priniesla obete a utrpenie, poníženie našej krajiny a jej občanov. TASR informovalo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.
"Vpád vojsk do Československa nám dal spoznať a pochopiť tragické dôsledky toho, keď veľká krajina považuje menšiu krajinu za sféru svojho vplyvu," konštatuje sa v stanovisku.
Žiadne dobové politické súvislosti nemôžu podľa neho ospravedlniť ani relativizovať tento akt vojenskej agresie voči vtedajšiemu Československu, ktorá potom pokračovala viac ako 20-ročnou prítomnosťou vojsk sovietskej armády na našom území.
"Preto 21. august 1968 zostane jedným z najtragickejších dátumov v našich novodobých dejinách, ktorý si musíme pamätať nielen kvôli obetiam vojenskej invázie zabitým v auguste 1968, kvôli dlhodobým následkom a dôsledkom pre našu vlasť v minulosti, ale aj pre lepšie pochopenie ohrození v Európe v súčasnosti," uzatvára vyhlásenie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
