Výrazný prepad SaS a Richarda Sulíka je realitou. Začína sa totiž na preferenciách prejavovať ich dobrovoľný odchod z vlády. A podľa odborníkov nemusí ísť len o krátkodobý pokles, jednou z možností je aj pád až k hranici zvoliteľnosti.
Sloboda a Solidarita si v prieskumoch verejnej mienky pomerne dlhý čas užívala pozíciu najsilnejšej strany z pohľadu koalície. Preferencie liberálov sa dlhodobo hýbali od dvanásť až štrnásť percent. S príchodom leta a vyslovením ultimáta ohľadom Igora Matoviča sa začal prepad.
Kým v júni mali v prieskume agentúry Focus jedenásť percent, tak v septembri len osem. Pokles liberálov zaznamenala aj agentúra AKO. V jej prieskumoch padli z viac ako štrnásť percent k jedenástim.
Ešte razantnejší pokles postihol predsedu strany Richard Sulíka. Tomu v súčasnosti dôveruje 20 percent ľudí, pričom v predchádzajúcom prieskume to bolo až o 10 percent viac. Ide o najväčší prepad spomedzi všetkých politických lídrov.
„Richard Sulík stratil dôveru predovšetkým v elektorátoch svojich bývalých koaličných partnerov, ale aj v iných. Čiže na jednej strane ho ‚potrestali‘ nižšou mierou dôvery voliči bývalých koaličných spojencov a na druhej strane odchodom z koalície nezískal žiadne sympatie na strane opozície,“ vysvetlil sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Aj politológ Radoslav Štefančík považuje za najväčší dôvod dobrovoľný odchod SaS z vlády.
„Vyzerá to tak, že Richardovi Sulíkovi sa opäť nepodarilo vysvetliť svojim voličom, prečo opustil vládu, v ktorej mohol realizovať svoje predvolebné sľuby, aj napriek tomu, že to išlo veľmi ťažko,“ priblížil Štefančík.
Otázkou je, či ide len o krátkodobý pokles, pričom sa preferencie strany utrasú alebo pád bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
„Pohyb preferencií nebude závisieť len od toho, čo bude či nebude robiť SaS, ale aj od externých faktorov, akým môže byť napr. objavenie sa nejakej novej strany, ktorá by bola zaujímavou alternatívou aj pre voličov tejto strany. Ale ako hovorím, toto je naozaj predčasná otázka,“ myslí si Slosiarik.
Na druhej strane, politológ pripomína zaujímavý jav, ktorý SaS pred voľbami postihuje.
„Pre SaS je príznačné, že sa jej vcelku darí medzi dvomi voľbami, ale hneď ako prichádza deň volieb, tak SaS klesá, až nakoniec získa 6 - 7 percent hlasov,“ ozrejmil Štefančík.
Zároveň dodal, že nie je vylúčené, že sa niečo podobné zopakuje aj pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami.
„A teda, že z dvojciferných preferencií padne na jednociferné až na hranicu zvoliteľnosti,“ uzavrel politológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
