Mirka robí fakturantku, avšak popri dcére stíha len čiastočný úväzok. Odvody tak platí zo sumy, ktorú zarobí. Po novom chce však ministerstvo zdravotníctva strhávať zdravotné odvody z minimálnej mzdy, teda 700 eur.
Týkať sa to bude aj Mirky, ktorá má mesačne na výplatnej páske reálne len 100 či 200 eur. Keď sa to dozvedela, bola zhrozená. „Zostali sme nemilo prekvapení, až nahnevaní. Je to voči nám nefér,“ povedala rozhorčene.
Študentov, dôchodcov a žien na materskej sa zmena nedotkne. No ostatným brigádnikom a ľuďom na čiastočných úväzkoch pod minimálnou mzdou by sa odvody navýšili o desiatky eur. Ministerstvo napokon po vlne odporu návrh prerobilo. Minimálneho základu pre zdravotné odvody sa však vzdať nechce. Tvrdí, že tým ide proti špekulantom.
„Návrh prešiel vo vláde, uvidíme ako v parlamente,“ informoval šéf rezortu Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).
Podľa nového návrhu by mal každý platiť zdravotné odvody nie zo 700 eur, ale aspoň zo životného minima, čo je teraz 234 eur mesačne. Rezort práce sa s tým uspokojil a tvrdí, že rozpor v pripomienkovom konaní bol odstránený.
Iní však stále tvrdia, že návrh je zlý. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) trvá na svojom. „Od pripomienky sme neustúpili. Nízkopríjmoví zamestnanci by boli postihnutí tým, že by sa ešte znižovali ich čisté príjmy,“ vysvetlila prezidentka KOZ Monika Uhlerová .
Podľa odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála treba návrh zmiesť zo stola. „Celé je to čudné, zbytočné, zasiahne to ľudí, ktorí za to nemôžu,“ vysvetlil.
Zo stola by novelu najradšej zmietli aj zamestnávatelia, podľa ktorých sa tým ešte skomplikuje celý systém. Či a v akej výške budú napokon minimálne zdravotné odvody, rozhodnú ešte do konca roka poslanci.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
