Raz už musel žobrať na ulici a zdá sa, že to bude musieť urobiť znova. Otec ťažko postihnutej dcéry opustil zamestnanie, aby sa mohol o ňu starať. Keď bol žiadať o podporu na úrade práce, povedali mu, že na ňu nemá nárok. Štvorčlenná rodina musí vyžiť z príspevku na opatrovanie, ktorý je 625 eur. Z toho musia ešte kupovať lieky, platiť úver za byt, zabezpečovať celý chod domácností a aj liečbu chorej dcérke.
Dnes má Timea alebo Fazuľka, ako ju všetci volajú, 11 rokov. Od narodenia bojuje s ťažkými chorobami. Vyše 80 percent jej mozgu tvorí voda, má epilepsiu a takmer nevidí. Každý deň je začiatok boja o jej život. Posledné tri roky sa nepretržite o dcérku staral otec, no priznáva, že už nevládze.
„Už som mal aj neurologické problémy, už ma aj seklo v krížoch, šľachy ma začínajú bolieť tým, že ju dvíham,“ opisuje svoj život obetavý otec František Olšiak.
Od mesta žiadali pomoc, no márne. S manželkou sa dohodli, že ona si na čas zoberie v práci neplatené voľno a bude sa starať o Fazuľku. Opatrovateľský príspevok vo výške 625 eur prešiel na ňu. Otec išiel na úrad práce žiadať aspoň o podporu v nezamestnanosti.
„Tam mi povedali, že nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, lebo nemám odpracované. Hovoril som im, že veď sa starám o dcéru rovnako ako sestričky v nemocniciach. Sestrička má 12-hodinové šichty, ja mám 24-hodinové,“ reaguje František.
Podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je u nás dobrovoľné poistenie.
„Tieto podmienky pán Olšiak, žiaľ, nespĺňa. Od 4. augusta 2017 nebol poistený v nezamestnanosti, tým pádom mu nárok na dávku nemôže vzniknúť. Keby si napríklad počas obdobia posledných štyroch rokov platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti aspoň v dĺžke dva roky, mal by nárok na dávku v nezamestnanosti,“ vysvetľuje hovorca sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Lenže Pán Olšiak sa posledné roky staral o choré dieťa a nemal si z čoho platiť poistenie.
„Uvedomujeme si neľahkú životnú situáciu osôb starajúcich sa o svojich rodinných príslušníkov, avšak zákon o sociálnom poistení v prípade dávky v nezamestnanosti výnimky zo zákona nepovoľuje,“ upozorňuje Kontúr.
„Z čoho máme teraz žiť? Roky, ktoré sa starám o dcérku, nezapočítavajú sa mi ani do dôchodku,“ hovorí František.
Žiadal aspoň o príspevok v hmotnej núdzi, čo je 60 eur. No ani na ten nemá nárok.
Jediným príjmom celej rodiny je 625 eur aj pár centov. Je to príspevok na starostlivosť o choré dieťa.
„Už som uvažoval, že znova zoberiem kasu a pôjdem žobrať na ulicu, pýtať od ľudí pomoc,” hovorí zúfalý pán František.
„Náš sociálny systém takto funguje. Máte postihnuté dieťa, tak ste vo všetkom znevýhodňovaný, máte postihnuté dieťa, máte smolu. Je mi z toho smutno. My platíme odvody, dane, ja som bol aj živnostník, všetko som si pekne platil a keď my potrebujeme pomoc od štátu, tak štát sa na mňa takto vykašle,“ dodáva František.
Reportáž si môžete pozrieť hore vo videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
