Extrémne horúco a extrémne sucho. Také letá budú na Slovensku samozrejmosťou, ak radikálne nezmeníme množstvo emisií v atmosfére. Počasie tu bude ako na južnom Balkáne alebo severnom Grécku.
Klimatológ zo SHMÚ Jozef Pecho v rozhovore hovorí, že tempo klimatickej zmeny sa zrýchľuje a tohtoročné leto je ochutnávkou toho, čo budeme zažívať o desať rokov bežne. Dodáva, že predpovede vedcov neboli katastrofické, ako si mnohí mysleli. Dnes vidíme, že ich varovania boli reálne.
Stále je tu však šanca, že nasledujúce generácie nezažijú úplne extrémy. Keby sa nám podarilo na globálnej úrovni výrazne znížiť produkciu uhlíka, oteplenie planéty by nemuselo byť trvalé.
Podľa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy sa Zem otepľuje rýchlejšie ako sme to predpokladali. Prečo?
Dochádza k akcelerácii, teda hromadeniu uhlíka v atmosfére, takže radiačný efekt na celkovú planétu je výraznejší. Napríklad, od roku 1990 sa radiačný výkon (ohrev) celej atmosféry v dôsledku zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov zvýšil o viac ako 45 percent. Za posledných desať rokov sa radiačný efekt zvýšil skoro o desať percent. Stúpame stále rýchlejšie a rýchlejšie. Potenciál pre vlny horúčav, ktoré máme teraz, je tak oveľa vyšší ako v minulosti. Uhlíka stále pribúda, dalo by sa povedať až exponenciálnym tempom a pokiaľ to takto bude fungovať aj do polovice 21. storočia, zažijeme oteplenie o štyri až päť stupňov oproti súčasnosti.
Prekvapuje vás to, že je to ešte horšie?
Vôbec ma to neprekvapilo. Na toto upozorňujeme už dlhodobo. K otepľovaniu dochádza a vieme aj presne povedať, prečo k nemu dochádza. Posledná IPCC správa len utvrdila vedeckú istotu, že nielenže dochádza ku klimatickej zmene spôsobenej človekom, ale že dochádza aj k veľkej akcelerácii. Prekvapivé na novej správe je, že je tam popísaný obrovský rozsah dôsledkov vo všetkých regiónoch. Rozsah je mimoriadny. Aj tento rok je príkladom toho, ako vyzerajú dôsledku zmeny klímy v realite.
Teraz sa ukázalo, že bitie vedcov na poplach neboli katastrofické scenáre, ale sú reálne?
Rozhodne to neboli katastrofické scenáre. Som klimatológ a denne sa tejto téme venujem. Prekvapuje ma reakcia väčšej časti populácie. Napriek tomu, že realita je tvrdá, majú tendenciu zmenu klímy spochybňovať a bagatelizovať. Dokonca aj politici sa stavajú do pozície, že to nie je až také zlé, no v skutočnosti je to veľmi zlé. A ako som už spomenul, dobrým príkladom je aj tento rok.
Klimatické štrajky sa konali aj na Slovensku. Pozrite si reportáž z 22. októbra 2021:
Podľa poslednej správy IPCC má oteplenie o 1,5 °C prísť už po roku 2030. Vieme, o koľko sa oteplí po roku 2050?
Pokiaľ dôjde k prekročeniu 1,5-stupňovej hranice už na začiatku budúcej dekády (teda medzi rokmi 2031 - 2035), tak v roku 2050 budeme za touto hranicou už natrvalo, a pravdepodobne aj za hranicou 2 °C, ak s emisiami nič neurobíme. Nebude to len krátkodobé presiahnutie tejto hranice. U nás na Slovensku je akcelerácia otepľovania tiež realitou, teplota stúpa stále rýchlejšie.
V posledných troch desaťročiach sa u nás priemerne otepľuje o 0,5 až 1 stupeň Celzia za 10 rokov. Klimatické zóny sa veľmi rýchlo posúvajú zo Stredomoria k nám. Klimatické podmienky, ktoré boli v 50. rokoch na severnom Balkáne, už sú aj na Slovensku. Po roku 2030 bude otepľovanie také rýchle, že na Slovensku sa bude z dekády na dekádu otepľovať o 1 až 1,5 °C. Do roku 2050 sa „klimaticky“ dostane do oblasti stredného až južného Balkánu, po roku 2050 potom do severného Grécka, stredného Talianska a budeme mať stredomorské podmienky, bude veľké sucho.
Ako bude vyzerať počasie na Slovensku v roku 2050?
V roku 2015 sme prvýkrát deklarovali, že ten rok bol prvou ochutnávkou stredomorského leta. Vtedy sme zažili veľmi dlhé a suché leto. Zopakovalo sa to v roku 2018. Netušili sme, že to príde tak skoro. Bolo to vtedy najdlhšie leto v histórii Slovenska, trvalo 140 dní. To je jedna tretina roka. Tiež malo veľmi podobné parametre ako v roku 2015. Máme rok 2022 a máme za sebou desať mesiacov veľmi intenzívneho sucha, navyše aj teplú a suchú zimu. Tieto podmienky vyústili do situácie, že tohtoročné leto aj svojím priebehom veľmi pripomína stredné až južné Taliansko. Tohtoročné leto ašpiruje na najteplejšie a najsuchšie leto v histórii.
Takéto leto sme očakávali až okolo roku 2045 a prišlo teraz. To, akým spôsobom prebieha tohtoročné leto, nám napovedá, že v roku 2040 bude toto normálne leto vyskytujúce sa každý rok. Môžete si len predstaviť, čo to bude znamenať, keď bude ešte horúcejšie. To budú podmienky, ktoré sú teraz možno v strednom Turecku. Nevyzerá to veľmi dobre.
Budú súčasťou toho aj extrémne výkyvy počasia a extrémne javy?
Samozrejme. Čím je zmena klímy rýchlejšia, tým dochádza k väčším extrémom. Častejšie sa objavujú nepredvídateľné javy a situácie. Netreba si to predstavovať tak, že bude iba sucho a iba 40 až 45 °C. Do toho budú prichádzať silné búrky. Tornádo, aké bolo vlani na Morave, môžeme zažiť aj my na Slovensku. Potenciál búrok je oveľa vyšší ako v minulosti. Priemerná búrka dnes prináša zhruba o desať percent viac intenzívnych zrážok. Niektorí ľudia hovoria, že už sa veľmi netešia na leto, lebo má deštruktívny potenciál. Tropické dni sú vyčerpávajúce, máme horúce noci a do toho všetkého prichádza aj častejší výskyt dusna a na druhej strane aj veľké sucho. Toto bude vytvárať v druhej polovici tohto storočia podmienky, že leto bude pre ľudí nebezpečné, ohrozujúce.
Tornáda a prívalové dažde budú u nás teda bežné.
Áno. Nebudú sa vyskytovať každoročne, ale budú pravdepodobne častejšie, ako to bolo v minulosti. Zvlášť to platí pre intenzívne dažde.
Keď už to v tejto chvíli nevieme zvrátiť, vieme sa na tieto podmienky aspoň pripraviť?
Polemizoval by som s vami. Zvrátiť by sme to mohli, ale na to sa potrebujeme globálne dohodnúť, čo budeme robiť s emisiami uhlíka. Ak to pôjde tak ako doteraz a rezignujeme na redukciu skleníkových plynov, tak sa dočkáme zlého scenára. Ale ak do roku 2030 budeme schopní zásadne redukovať emisie, nemusí sa to stať.
Čím rýchlejšie to urobíme, tým je väčšia šanca, že naši potomkovia nemusia zažiť tieto extrémy. Keby sme išli optimálnym scenárom, že by sme do roku 2030 znížili emisie na globálnej úrovni o viac ako 40 percent, čo je zatiaľ nereálne, ale povedzme, že by sa to stalo, tak presiahnutie 1,5- až dvojstupňovej hranice nemusí byť trvalé. Pokiaľ by sa nám po roku 2050 podarilo stabilizovať globálnu teplotu, tak by presiahnutie hraníc trvalo možno 20 až 30 rokov. To znamená, že druhá polovica 21. storočia by už nemusela byť taká extrémna, ako popisujú pesimistické scenáre.
Dá sa to podľa vás ešte zvrátiť?
Som skeptický, ale občas sa vyskytnú aj pozitívne veci. V USA schválili veľký klimatický balíček, čo ma prekvapilo. Hoci rozpočet bol nakoniec o polovicu menší. Slovenská republika sa v rámci Green Dealu Európskej únie tiež pripravuje na transformáciu ekonomiky. Na druhej strane je frustrujúce, že Nemecko a niektoré iné krajiny sa nakrátko vrátia k uhliu v dôsledku súčasnej energetickej krízy, ale budeme musieť aj túto krízu maximálne využiť na to, aby sme zvýšili trend transformácie. Možno nás táto kríza navedie na väčšie šetrenie zdrojmi a energiami. Šetrenie zdrojov by mala byť tiež priorita.
Ste klimatológ, ktorý rozumie dátam, faktom a tomu, čo sa deje. Nebojíte sa budúcnosti?
Bojím sa. Som pomerne skeptický a obávam sa, čo príde. Už pred 30 rokmi sme mali mať na stole „európsky green deal“, už vtedy sme mali mať k dispozícii transformačné stratégie. Stále sme 30 rokov pozadu. Musíme však stále veriť, že to nakoniec zvládneme, ale frustrácia a skepticizmus prevláda aj v spoločnosti. Aby sme odvrátili najhoršie scenáre, do roku 2030 by sme mali znížiť emisie na globálnej úrovni o minimálne 50 percent. Zatiaľ vôbec neviem, či dáme tých 40 %. Politiky a plány sú stále slabé, ale je to lepšie ako nič.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
