Na Slovensku doposiaľ laboratória potvrdili u desiatich osôb opičie kiahne. Vo všetkých prípadoch išlo o osoby z vekovej skupiny 20 až 59 rokov.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) z ochrany ich osoby nezverejnil podrobné informácie ani k jednému prípadu. Napriek tomu sme zisťovali, v akom stave pacienti sú, či sa u nich objavili nečakané symptómy a dĺžku ich liečby.
Medzi klinické príznaky ochorenia patria horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, opuch lymfatických uzlín.
Do troch dní od nástupu týchto príznakov sa obvykle objavuje už aj vyrážka typická pre opičie kiahne. Výsyp nemusí byť rozsiahly, často sa objavujú prípady len s niekoľkými léziami, alebo len jednou, ktoré sa ďalej nerozširujú. Podobne to bolo aj u slovenských pacientov.
„Na základe informácii z Epidemiologického informačného systému evidujeme typické príznaky, ktoré sú popisované pri opičích kiahňach, ako napríklad výskyt vyrážky, bolesť hlavy, bolesť svalov, opuchnuté lymfatické uzliny, či zimnica. Bližšími informáciami disponujú infektológovia, ktorí ochorenie diagnostikovali nielen na základe laboratórnych výsledkov, ale aj na základe klinického vyšetrenia pacienta,“ upresnila Račková.
Vyrážky sa môžu objaviť na tvári, v ústach, v konečníku, v genitálnej oblasti, na dlaniach, alebo chodidlách. Taktiež sa zaznamenali prípady, keď sa nešpecifické príznaky (horúčka, zimnica) objavili až po výsype.
Pacient je v chorý, pokiaľ mu neodpadne aj posledná chrasta.
„Liečba obvykle trvá priemerne dva až štyri týždne, resp. do odpadnutia poslednej chrasty, čím sa pacient stáva neinfekčný. Dĺžka liečby je individuálna, záleží na imunitnom stave a fyzickej kondícii daného jedinca,“ uviedla hovorkyňa s tým, že k liečbe by sa vedel presnejšie vyjadriť lekár.
Prvý prípad opičích kiahní potvrdil Úrad verejného zdravotníctva začiatkom júla (7.7.). Infikovaný bol muž, ktorý sa nakazil vysoko pravdepodobne v zahraničí. Televízia Markíza zistila, že pacient ležal v nemocnici v Košiciach.
Hospitalizáciu nám vtedy potvrdil aj úrad. „Osoba je izolovaná a hospitalizovaná. Príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva podchytil všetky úzke kontakty, osoby sú poučené o monitorovaní ich zdravotného stavu a nutnosti izolácie v prípade objavenia sa klinických príznakov ochorenia,“ uviedli.
Ochorenie mu diagnostikovali približne pred 40 dňami. Priemerná dĺžka liečby je 14 až 28 dní, z toho vyplýva, že prvý pacient už opičie kiahne prekonal.
„Vieme vám potvrdiť, že osoba, u ktorej boli na Slovensku ako prvej laboratórne potvrdené opičie kiahne, je v súčasnosti vyzdravená,“ uviedla Daša Račková, hovorkyňa ÚVZ.
Prvý nakazený Slovák tak už nie je infekčný.
Postupne pribúdali ďalší pacienti. O druhom prípade informovali úrady o týždeň neskôr, 14. júla. Hospitalizácia v tomto prípade nebola potrebná, rovnako ako u niekoľkých ďalších infikovaných. Či už vyzdraveli aj oni, sme sa však nedozvedeli.
„Pracovníci jednotlivých regionálnych úradov zabezpečujú protiepidemické opatrenia, neposkytujú zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu nemáme presný prehľad o klinickom stave pacienta, respektíve vyliečení sa pacientov,“ priblížila hovorkyňa.
Z posledných informácií a trasovaní vyplýva, že je možné, že sa niektorí pacienti nakazili už aj na Slovensku.
Už 29. júla ÚVZ uviedlo, že v jednom prípade ide o infikovanú osobu z vekovej skupiny 20 až 59 rokov, ktorá bola v rizikovom kontakte na území SR. Táto pravdepodobnosť bola aj u ďalších dvoch infikovaných, ktorých oznámili 5. augusta a v poslednom prípade z minulého týždňa (12.8.). Komunitné šírenie ale úrady zatiaľ nevedia potvrdiť.
„Medzi laboratórne potvrdenými prípadmi opičích kiahní sú v prevažnej miere zastúpené osoby s pozitívnou cestovateľskou anamnézou a rizikovým stykom v zahraničí. Prípady, ktoré boli bez cestovateľskej anamnézy, môžu byť na zváženie. Avšak vzhľadom na viaceré skutočnosti je veľmi náročné sa jednoznačne vyjadrovať k tomu, kde prišlo k nakazeniu," uviedla Daša Račková.
Aktuálne tak úrad nemôže jednoznačne povedať, či už na Slovensku máme alebo nemáme komunitné šírenie opičích kiahní.
Vysvetlenie je pritom jednoduché, odborníci sa pri zisťovaní informácií, akým je napríklad dohľadávanie kontaktov či cestovná anamnéza, spoliehajú na tvrdenia pacientov. Tí však môžu zo strachu niektoré skutočnosti zatajiť. „Deje sa tak najmä pre obavy zo stigmatizácie, obavy zo straty súkromia, ale najmä zo strachu pred identifikovateľnosťou a následným zverejnením dôverných informácií o ich živote a zdravotnom stave," dodala hovorkyňa.
Pozrite si reportáž o prvom prípade opičích kiahní na Slovenku z dňa 7.7.:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
