Z vesmíru môžu spadnúť prakticky kdekoľvek a ohroziť tak aj životy ľudí. Raketové nosiče sa veľakrát na zem vracajú nekontrolovane a vedci do poslednej chvíle nevedia kam dopadnú.
Pred pár dňami sa k Zemi rútili trosky viac ako 20-tonovej čínskej rakety Long March. Nikto presne nevedel, kedy a kam dopadnú.
„Až dve hodiny predtým predpovedali, že objekt dopadne neďaleko Filipín,“ hovorí Matej Zigo z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Na Pobrežie slonoviny spadla 12-metrová rúra a ďalšia čínska raketa prekvapila miestnych. Predísť takýmto incidentom sa dá pomocou riadených zostupov s využitím paliva. Odborníci radia, aby rakety padali na presne vypočítané miesto mimo obývané miesta, napríklad do mora alebo oceánu.
Problémom je, že veľakrát sa tak jednoducho nedeje.
„Je to o peniazoch a minimálny risk je akceptovateľný. Vtedy sa uprednostní spotrebovanie všetkého paliva, aby sme na tú orbitu dotlačili, čo potrebujeme,“ hovorí astrofyzik zo SAV Pavol Bobik.
Podľa vedcov je až 10-percentná pravdepodobnosť, že v najbližšom desaťročí padajúce zvyšky rakiet niekoho na Zemi usmrtia. A najviac ohrozené sú krajiny okolo rovníka.
„Súvisí to s orbitálnou mechanikou, kde sa štartuje a aká je inklinácia toho letu,“ hovorí Bobik. Za posledné tri dekády sme do vesmíru vyslali 1500 objektov, pritom až 70 percent rakiet sa na Zem vrátilo nekontrolovane. Krajinám, ktoré do vesmíru vysielajú rakety, chýba jednotná dohoda v tejto oblasti.
Reportáž si môžete pozrieť hore vo videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
