Ošúpaná zelenina áno, kosti nie. Triedenie kuchynského odpadu má pravidlá, nie sú však všade rovnaké. Zisťovali sme prečo.
V Malackách triedia kuchynský odpad už vyše roka. Na každej nádobe alebo aj na internete sa miestni môžu dozvedieť, čo do biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) patrí a čo nie. Do hnedej nádoby môžu hádzať napríklad zvyšky a šupky z ovocia a zeleniny, pečivo alebo mäsové a mliečne výrobky.
Pozreli sme sa na to, ako to funguje v iných samosprávach a nachádzame rozdiely. Zatiaľ čo v Malackách mäso áno, v Partizánskom ho v kuchynskom odpade nechcú.
„Najväčšie rozdiely sú v tom, že sa v obci alebo meste zbierajú tekuté zvyšky v rámci kuchynských odpadov. Alebo, či sa zbiera živočíšna zložka ako kosti mäso, ryby, mliečne výrobky,“ tvrdí ekológ Branislav Moňok.
Závisí to totiž od toho, kde tento odpad skončí. Takzvanou koncovkou môže byť kompostáreň, ale aj bioplynová stanica.
„Bioplynové stanice s tým problém nemajú. Oni môžu zbierať aj tekuté zvyšky či zvyšky mäsa. Kompostárne väčšinou zbierajú také tie suchšie materiály,“ hovorí Moňok.
Ako domáci kompost, tak aj zber takzvaného BRKA na sídliskách má svoje pravidlá, o ktorých väčšinou samosprávy zreteľne informujú. Vo všeobecnosti sa však môžeme držať tejto rady.
„Môžeme tam dávať všetky šupy z čistenia ovocia a zeleniny, papierové obrúsky, papierové utierky, hygienické vreckovky, môžeme tam dávať zvyšky rastlinných jedál. Toto platí takmer všade,“ približuje Moňok.
No a potom je tu ešte jedna špeciálna kategória. Sú to obaly, z ktorých často ľudia jedlo zabudnú vybaliť, odpad prinesú v igelitovej taške alebo dokonca aj v sklenenom pohári. Ak je hnedá nádoba príliš znečistená, namiesto kompostu môže skončiť na skládke. Úsilie mnohých správať sa ekologicky tak vyjde nazmar.
Viac sa dozviete z reportáže hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
