V jednom kolotoči od rána do večera. Takto sa cítia učitelia, ktorým vadia nielen nízke platy, ale aj nedostatočné uznanie. Znášať pritom musia aj to, čo všetci ostatní. Vyššie ceny v obchodoch, drahšie tankovanie, jednoducho drahšie životné náklady.
Jana Mihaličová je učiteľka slovenského jazyka s dvadsaťročnou praxou. Učí na vidieku. A trápi ju to, čo asi všetkých jej kolegov.
„Platy sú poddimenzované. Je to smutné, že napríklad kreditný systém o chvíľočku padne a zníži sa plat o dvanásť percent. Čiže tých desať percent, o ktoré sa bojovalo, prakticky človek bude v mínusovom čísle,“ hovorí Mihaličová.
Svidníčanke životné náklady zvyšuje aj dochádzanie za prácou. Je učiteľkou v obci Nižný Mirošov, kam denno-denne dochádza autobusom alebo autom.
„To je tiež výrazná položka pri dochádzaní do práce, takže dá sa povedať, že financií nikdy nie je dosť, pretože človek má veľmi veľa výdavkov popri svojom povolaní,“ opisuje svoju situáciu slovenčinárka.
„Deň učiteľa nekončí len v zborovni zatvorením dvier, ale pripravuje sa aj doma. Včera napríklad opravujem výstupné testy zo slovenského jazyka tri hodiny poobede a robím si závery, analýzu,“ hovorí Mihaličová. Boj za vyššie platy, samozrejme, podporuje, no podľa nej pedagógom pomôže aj uznanie rodičov, štátu a spoločnosti ako takej. „Je to poslanie. O to viac, že som na dedinskej škole, kde je veľký počet rómskych žiakov, ale oni mi prirástli k srdcu,“ dodáva učiteľka.
Pozreli sme sa aj na život učiteľov v hlavnom meste, kde sú náklady na život vyššie. Vanda Liďáková je tiež slovenčinárka a pred dvoma rokmi skončila vysokú školu. Teraz učí na bratislavskej spojenej škole. „Učitelia sú nedocenení, či už platovo, alebo tým, ako sa k nim ľudia právajú, berú ich ako nejaké rohožky a učiteľ je už najmenej v spoločnosti, každý má pocit, že by mohol byť učiteľom,“ myslí si Liďáková.
Okrem platu im chýba aj technické vybavenie či pomôcky. Tie si často musia vyrábať sami. Nehovoriac o povinnostiach po vyučovaní.
„Vyrábam pracovné listy, rôzne hry, didaktické, je toho naozaj veľa, opravy slohov, písomných prác, diktátov, a potom sú tu ešte konzultačné hodiny, kedy sa venujem navyše žiakom,“ pripomína slovenčinárka. Po zaplatení účtov jej z výplaty nezostane takmer nič.
„Na dovolenku pôjdem iba v prípade, že ma pozve môj partner, lebo ja sama si to určite zaplatiť nedokážem. Chodím na obedy tu, do jedálne, pretože máme zvýhodnené ceny, nedokážem za to nakúpiť nič, zaplatím hypotéku, nejaké poistenie a koniec mojej výplaty,“ hovorí učiteľka. Vanda svoju prácu miluje a dúfa, že sa jej nebude musieť vzdať. „Vždy bolo mojím snom byť učiteľom. Neviem, či mi to tá životná úroveň, ktorá je v Bratislave, dovolí robiť celý život, ale chcela by som to,“ hovorí Liďáková.
Aby mohli učitelia robiť svoju prácu dlhodobo, potrebujú dôstojné podmienky.
Reportáž si môžete pozrieť vo videu hore.
Prečítajte si tiež:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
