Ukrajinské deti, ktoré oslavujú výročie narodenia Adolfa Hitlera. Volodymyr Zelenskyj s kokaínom na stole alebo v tričku s nacistickým železným krížom. Andrej Kiska držiaci v rukách vlajku pluku Azov. Toto je len pár príkladov z nespočetného množstva dezinformácií z dielne proruskej propagandy, ktorá sa intenzívne šíri aj medzi používateľmi Facebooku na Slovensku.
Problém sa opäť dostal do širšej pozornosti po tom, ako naň pred pár dňami upozornili z vysokých politických miest USA. Americkí kongresmani v otvorenom liste apelujú na Marka Zuckerberga, šéfa spoločnosti Meta, pod ktorú spadá aj Facebook, aby rozšírenú propagandu na Slovensku zastavil.
Ako jeden z problémov vnímajú aj fakt, že Facebook má u nás iba jedného fact-checkera. Teda človeka, ktorý označuje dezinformácie a vysvetľuje, v čom tieto správy klamú alebo zavádzajú a dáva ich na pravú mieru. Podľa kongresmanov by sme ich mali mať podstatne viac.
Úlohu fact-checkera na Slovensku vykonáva Robert Barca. Hovorí, že aktivitu politikov z USA ako Európan a slovenský občan mimoriadne víta. Aj on si myslí, že je potrebné, aby mal viac kolegov. Trollov, teda falošných používateľov za falošnými profilmi, je totiž veľmi veľa.
Robert Barca ako fact-checker nie je priamo v radoch Facebooku. Spolupracuje s agentúrou AFP. Spoločnosť Meta, respektíve platforma Facebook, je klientom tejto agentúry v rámci programu Overovania faktov tretími stranami. Barca vysvetľuje, že podobne túto činnosť vykonávajú desiatky iných organizácií po celom svete, v niektorých krajinách mnohé paralelne.
„AFP túto činnosť vykonáva v 20 jazykoch a desiatkach krajín. Ale áno, jeden fact-checker na 2,7 milióna slovenských používateľov Facebooku je neadekvátne málo, pretože objem dezinformácií na platforme vysoko prevyšuje kapacitu jedného človeka,“ hovorí.
Facebook je na Slovensku so spomínaným počtom používateľov najrozšírenejšou sociálnou sieťou. Victor Breiner, ktorý na rezorte obrany vedie boj s hybridnými hrozbami, ju pred časom dokonca označil ako hlavnú scénu prokremeľskej propagandy.
Barca uvádza, že činnosť trollov, falošných účtov či dezinformačných stránok sa po začiatku vojny na Ukrajine zintenzívnila. A nielen na Facebooku.
„Intenzívna bola už počas pandémie koronavírusu. Vidíme taktiež prechod na iné plaftormy ako Telegram, na ktorých je o to jednoduchšie aktivizovať a dezinformovať populáciu prostredníctvom nastrčených kanálov organizovaných spravodajskými službami nepriateľských štátov, ako napríklad Slovensko News-front.info,“ približuje slovenský fact-checker.
Takýto obsah z Telegramu sa prelieva aj na Facebook prostredníctvom „súkromných“ účtov, kde ho vidí a zdieľa násobne viac používateľov.
Barca sa venuje dezinformáciám na slovenskom Facebooku viac ako dva roky. Na miesto fact-checkera prišiel v čase, keď vo svete vypukol koronavírus. Pandémia sa na dezinfo scéne stala témou číslo jeden. V súčasnosti je prostredie slovenského Facebooku iné. „Zmenil sa predmet dezinformačných naratívov, od COVID-u k ruskej vojne na Ukrajine,“ hovorí.
Všetky falošné alebo zavádzajúce správy, ktoré Slovák objasňuje, sú zverejnené na špecializovanej stránke.
Jednou z nich je napríklad fotografia neporiadku vo vlaku. „Na slovenskom Facebooku sa v polovici mája 2022 rozšíril príspevok s fotografiou neporiadku vo vlaku, pričom vinu hádzal na ‚východných susedov ‘. Tento termín a načasovanie príspevku sú zjavným pokusom o očierňovanie ukrajinských vojnových utečencov, ktorí zo svojej krajiny odišli od konca februára 2022,“ píše sa na stránke.
Spravidla tiež vysvetľuje aj pôvodný zdroj zavádzajúcej snímky alebo správy. Konkrétne pri tejto fotografii približuje, že pochádza z roku 2008 a zachytáva vlak v Česku po tom, ako v ňom zanechali neporiadok futbaloví fanúšikovia.
Fact-checker pri svojej činnosti žiadne dezinformácie neodstraňuje, iba ich označuje. Dôsledkom takéhoto označenia či hodnotenia je obmedzenie ďalšieho dosahu na úrovni príspevku či celého profilu v prípade opakovaného hodnotenia.
„Pridanou hodnotou nášho hodnotenia taktiež je, že každému používateľovi, ktorý daný obsah zdieľal, príde notifikácia s linkom na náš vysvetľujúci článok,“ hovorí Barca.
Aj odborník na informačnú bezpečnosť zo spoločnosti Gerulata Technologies Tomáš Kriššák si myslí, že by pomohlo, ak by Facebook u nás zvýšil počet fact-checkerov. „V niektorých balkánskych krajinách, ktoré majú v porovnaní so Slovenskom polovičný počet používateľov, pracujú napríklad aj pätnásti. Aj tu vidieť signifikantný rozdiel v tom, ako Facebook pristupuje k Slovensku,“ povedal.
Okrem toho by situáciu podľa Kriššáka zlepšilo aj viac moderátorov obsahu. „V tomto prípade ide o úplné inú funkciu. Funguje tak, že ak niekto nahlási obsah, neverifikuje ho nejaký robot a automat, ale človek z mäsa a kostí. Naozaj to musí byť osoba, ktorá rozumie kontextu, slovenčine a je si plne vedomá toho, že vykonáva mimoriadne zodpovedné kroky,“ vysvetľuje.
Kriššák dodáva, že Facebook by sa mal zamerať aj na to, ako fungujú jeho algoritmy. „Aby sa nedialo, že najúspešnejšie sú stovky nepravdivých príspevkov neraz s negatívnymi emóciami alebo účty, ktoré sa riadia napríklad aj osnovami propagandy cudzej mocnosti,“ približuje.
Zmeny k lepšiemu by mohli v tomto smere Slováci na Facebooku pozorovať onedlho. „Keďže hovoríme o digitálnych technológiách, je zrejmé, že dobré veci sa dajú zrealizovať rýchlo. Povedzme aj v rozmedzí šiestich mesiacov,“ dodáva.
Základnou otázkou je, ako ešte viac zefektívniť boj proti dezinformáciám.
„Štát, školstvo a verejnoprávne médiá by mali dbať násobne viac na programy mediálnej gramotnosti, aby občania vedeli rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými informačnými zdrojmi,“ tvrdí slovenský fact-checker Barca.
Voliči by podľa jeho slov po politikoch mali požadovať, aby sa programy pre zlepšenie informačnej bezpečnosti presadzovali na národnej aj medzinárodnej úrovni.
„Ako občan Slovenskej republiky vnímam pozitívne predkladanú legislatívu na národnej úrovni vo forme Zákona o mediálnych službách a Zákon o vydavateľoch publikácií či Digital Services Act na európskej úrovni. Problémom, samozrejme, je, keď sa ku konšpiračnému mysleniu a nedôveryhodným zdrojom uchyľujú aj politici, a to nielen z extrémistických strán, ale aj štandardných strán z opozície a koalície,“ pripomína.
Zástup trollov a falošných účtov je na slovenskom Facebooku mimoriadne veľký. Potrebných je podľa odborníka nielen viac fackt-checkerov, ale celá rada ďalších opatrení. Svedčí o tom aj veľkosť tejto skupiny a škoda, ktorú spôsobujú. „Prirovnal by som to k nehasenému lesnému požiaru,“ dodáva Barca.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
