Koalícia je v turbulenciách. Moment, ktorý jej môže zlomiť väz, ešte len príde

Lídri pri podpise koaličnej zmluvy.
Zdroj: TASR

Koalícia prechádza ďalším búrlivým obdobím. Naplno vypuklo po hlasovaní o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. Od chvíle, kedy sa v pléne rozhodlo, si koaliční predstavitelia prakticky nepretržite vymieňajú kritické odkazy.

SaS a OĽaNO sa pri téme možnej Ficovej väzby zhodli a boli za to, aby o nej mohol ďalej rozhodovať súd. Napriek tomu to medzi politikmi týchto strán vrie.

Dôvodom sú dve poslankyne obyčajných ľudí. Romana Tabák nehlasovala a Katarína Hatráková sa pri hlasovaní o Ficovi zdržala. Pripojili sa tak k ďalšiemu koaličnému partnerovi, hnutiu Sme rodina. Všetci poslanci na čele s Borisom Kollárom sa pri hlasovaní rovnako zdržali.

Netrvalo dlho a po ostro sledovanom hlasovaní v pléne odštartovali slovné roztržky.

„Toto je najväčšia prehra politickej kariéry lídra OĽaNO. A porazil ho nielen jeho obľúbený koaličný partner, ale aj vlastné poslankyne. Už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii,“ uviedol líder SaS Richard Sulík. Jeho slová tlmočil aj poslanecký klub SaS na tlačovej konferencii.

OĽaNO zvolalo krátko po hlasovaní vlastnú tlačovku. Pridal sa aj ich líder Igor Matovič. Zhodli sa, že v prípade Tabák a Hatrákovej išlo o individuálne zlyhanie a zvyšok klubu zostáva verný svojim zásadám. Spoločne oznámili, že spomínanú dvojicu chcú vylúčiť z klubu, čo neskôr aj oficiálne odklepli.

Prečítajte si tiež:

Voličom vysvetľujú, čo sa stalo

Politológ Erik Láštic vníma tieto vyhlásenia ako súčasť politického procesu. Tvrdí, že obe strany vysvetľujú voličom, čo sa stalo.

„Platí to, že sto percent klubu SaS by rozhodlo o vydaní Roberta Fica a aj to, že 96 percent klubu OĽaNO toto vydanie podporilo a voči tým, čo rozhodnutie nepodporili, klub zaujal jasné stanovisko,“ povedal.

Približuje, že ku koalíciám a koaličným vládam krízy patria a je to súčasť ich dizajnu. Ak sa podľa neho pozrieme na stredajšie hlasovanie v kontexte toho, čo bolo hlavným dôvodom víťazstva OĽaNO v roku 2020 aj na sľub Igora Matoviča voličom, že sa vysporiada s dedičstvom Ficových vlád, výsledok je jeho symbolickou prehrou.

„Súčasne platí, že o Robertovi Ficovi a jeho obvinení by mali rozhodnúť napokon súdy, nie hlasovanie v parlamente. V posledných dvoch rokoch často zabúdame na to, že mesiace, ktoré obvinené osoby (s)trávia vo vyšetrovacej väzbe nehovoria nič o ich vine,“ upozorňuje.

Robert Fico po hlasovaní o návrhu na vydanie na väzobné stíhanie. Zdroj: TASR - Martin Baumann

​Dôležitým momentom je aj hlasovanie Sme rodiny, ktorá, ako bolo spomenuté, išla proti väčšine koalície.

„Oficiálne Sme rodina hovorí, že materiály z prokuratúry ju nepresvedčili. To je formálna záležitosť. Je to pokračovanie politiky, ktorú sme videli v rokoch 2016 až 2020, kedy sa Sme rodina stavala do pozície niekde medzi koalíciu a opozíciu. Paradoxne v tom pokračuje aj ako súčasť koalície, kedy ju nepodporili v reformnom ťažení,“ povedal sociológ Michal Vašečka.

Politici z Kollárovho hnutia môžu mať aj obavy, že niektoré z budúcich vyšetrovaní padnú i na ich ľudí. Takto si podľa Vašečku hľadajú prípadnú podporu od Smeru a ďalších. „Pochopiteľne je to aj príprava na povolebné vyjednávanie, nech sú už voľby kedykoľvek. Týmto sa Sme rodina snaží zvýšiť svoj koaličný potenciál prakticky na všetky strany, ktoré prejdú voľbami,“ priblížil sociológ.

Príde prelomový moment?

Politici SaS sa po hlasovaní pýtali aj to, či má zotrvanie hnutia Sme rodina v koalícii zmysel. Naopak strana, ktorá údajne plánuje opustiť koalíciu, je podľa OĽaNO práve SaS. Stať sa to môže v najbližších dňoch pre balíček pomoci, ktorý predstavila koalícia bez sulíkovcov.

Igor Matovič na možný odchod SaS z koalície poukázal po hlasovaní o Ficovi. „Máme avízo od SaS, že v prípade, ak na budúci týždeň v stredu predložíme pomoc rodinám tak, ako sme ju s dvoma koaličnými partnermi navrhli budúci týždeň v stredu na vláde, odchádzajú z koalície,“ vyhlásil.

Viac ako jeden a štvrť miliardy eur chce väčšina koalície rozdať v podobe príspevku na dieťa, podpory pre ľudí v núdzi či daňového bonusu. SaS prekáža, že príspevky sú pre všetkých a vysoké, miestami aj trvalé. Zelenú by dali jednorazovej pomoci.

Ešte väčší problém vidia liberáli v spôsoboch, ako má štát získať na túto pomoc prostriedky. Jedným z nich sú vyššie dane, ktoré SaS dlhodobo odmieta.

Matovič dodal, že postoj strany SaS po hlasovaní o Ficovi môže byť príprava pôdy na situáciu, ktorá nastane už budúcu stredu. V deň, keď má dostať balíček na stôl vláda. „Pripadá mi to mimoriadne trápne, zneužívať na to dvoch poslancov z 50. Po tom všetkom, ako sme sa dlhé roky snažili spoločne bojovať a SaS ťahať na palubu,“ povedal líder OĽaNO a minister financií, ktorý svoje slová zopakoval na sociálnej sieti.

Roztržky pokračovali aj v stredu popoludní. SaS sa voči Matovičovi znova ohradila a zároveň sa opýtala, či Igor Matovič vyháňa z koalície tých správnych. „My nie sme tí, ktorí chceme z vlády odísť, a ani tí, ktorí by z nej odísť mali,” dodal Richard Sulík.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský zas vyhlásil, že v prípade odchodu SaS z koalície by nastali predčasné voľby, pretože menšinová vláda nemá zmysel.

Prečítajte si tiež:

Predčasné voľby sú vždy možnosťou, ale...

Sociológ Michal Vašečka uviedol, že pokračovanie koalície aj v tomto búrlivom stave si predstaviť vie. Otázkou ale je, či si to vedia predstaviť Igor Matovič, Boris Kollár alebo premiér Eduard Heger. Tí sa podľa jeho slov evidentne snažia pokračovať, akoby sa nič nestalo.

„Otázkou ale je, nakoľko bude takáto koalícia presadzovať, čo má. Domnievam sa, že konkrétni ministri budú schopní riešiť svoje veci. Ale akcieschopnosť koalície bude evidentne nižšia, pretože sa rozpojilo, čo ich spájalo – protikorupčné ťaženie,“ povedal Vašečka.

Politológ Erik Láštic dopĺňa, že k rétorickému koncu vládnej koalície dochádza v tomto volebnom období pravidelne. Odchod jednej zo strán z koalície podľa neho ešte neznamená predčasné voľby. Na tie je potrebné v národnej rade nájsť najmenej 90 hlasov.

„Máme skúsenosť s vládnutím menšinovej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2005 až 2006, ktorá prežila. Máme aj skúsenosť s tým, že vláda padla (prípad premiérky Ivety Radičovej), ale parlament sa niekoľko týždňov nevedel dohodnúť na tom, čo ďalej a ani na predčasných voľbách. Teda, predčasné voľby sú vždy možnosťou, ale cesta k nim nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať,“ uzatvára Láštic. 

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Politika

Dôležité udalosti