Po dvoch rokoch odmlky pre pandémiu sa veľkonočné sviatky mohli naplno sláviť nielen v kostoloch, ale aj v ľudových tradíciách. Niektoré dievky sa nevedeli dočkať a mládenci sa zasa vyšantili.
Šibačku a oblievačku v rôznych kútoch Slovenska si pozrite v tejto fotogalérii:
Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa a je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová pre TASR priblížila, že Slovenskom prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnom Európy s obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami s prevažujúcim polievaním. „Približne do polovice 20. storočia bolo na západe Slovenska rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie, na juhozápade boli známe obidve tradície,“ uviedla.
Vznik takpovediac až rituálnych obradov treba hľadať medzi slovanskými predkami. Kresťanské sviatky sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Veľkonočný pondelok bol prvý deň po skončení pôstu a ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať a tancovať. Voda mala počas Veľkej noci predovšetkým očistný i ozdravujúci účinok. „Namočenie dievčat mládencami do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie,“ doplnila Kučerová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo